S odhodlaním vysekať sa z totality

Pavol Németh s dokladom utečenca, ktorý dostal ako emigrant v Rakúsku pred 44 rokmi. Snímka: Erika Litváková
Rodina Némethovcov sa do Bratislavy presťahovala z Ružomberka v roku 1965. „Bývali sme neďaleko Kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii. Rodičia boli katolíci a vo viere vychovávali mňa aj sestru,“ približuje Pavol Németh svoje korene.
Jeho rodina mala – a to nielen kvôli viere – vyhranený vzťah k totalitnému režimu. „Maminho otca, môjho deda, vyhlásili za kulaka, odsúdili a zavreli. Prepustili ho, až keď bol veľmi chorý. Zomrel o niekoľko mesiacov. Mamu to zasiahlo na celý život. Vedela, že nič zlé neurobil. Jej typický výraz bol: kedy čert vezme ten socializmus?!“ Pavol čoraz viac vnímal totalitnú obludnosť.
UROBIŤ NIEČO DOBRÉ
„Mal som iné záujmy ako moji rovesníci, rozumel som však tomu, že to bolo čosi extra, keď niekto získal platňu Rolling Stones alebo Bee Gees. Ja som mal radosť, keď som mohol urobiť niečo dobré v našej záhrade. Napríklad som vyrovnal svah, aby sme si mohli pohodlne posedieť vonku pri stole,“ spomína Pavol Németh, ktorému táto záľuba zostala dodnes.
Počas totality Némethovci oddych v záhrade ocenili aj preto, že nechodili na zahraničné dovolenky. „Chodievali sme po Slovensku, ale aj keď sme neboli dva-tri roky na žiadnom výlete, neprekážalo nám to. Ani dnes nie som veľký cestovateľ.“ V roku 1980 sa však Pavol podujal na najzásadnejšiu cestu, akú dovtedy v živote absolvoval.
ÚVAHY O BUDÚCNOSTI
Z gymnázia si dal prihlášku na filozofickú fakultu, kde chcel študovať angličtinu a arabčinu. Neprijali ho. Aby nemusel narukovať na povinnú základnú vojenskú službu, prihlásil sa na strojnícku fakultu. „Vzali ma, ale keďže to nebolo to, čo som chcel, po roku som sa znovu prihlásil na jazyky. Otvárali kombináciu angličtina a slovenčina. Tentoraz mi to vyšlo.“
Okrem predmetov, ktoré súviseli s jazykmi, sa na vysokej škole učil aj marxizmus-leninizmus. „Niektoré veci mi nedávali zmysel. Tvrdili, že na Západe je zle, je tam vykorisťovanie, nezamestnanosť... Kládol som si otázku: prečo je toľko ľudí ochotných všetko opustiť a bez možnosti návratu, často riskujúc vlastný život, emigrovať na Západ?“


