Sakrálna mozaika je tichá a hlboká

Ukladať kamienok ku kamienku s maximálnou presnosťou – to chce veľa trpezlivosti a pevnú ruku. Podľa skúseností Kamila Drába je tvorba choreografie, scenára a dizajnu mozaiky dlhý, náročný proces. Vyčerpáva ho vraj oveľa viac ako samotná realizácia.

„V tejto fáze prípravy cítim zvýšenú námahu. Fyzickú prácu na konkrétnom diele v priestore už považujem skôr za oddych.“ Zároveň si veľmi uvedomuje, že sa podieľa na tvorbe niečoho, čo zostáva na dlhé roky.

V ateliéri stretávame Jozefínu Borbelyovú, ktorá tu pracuje dva roky. „Postupom času som sa v tvorbe mozaík našla a môžem povedať, že ma to napĺňa. Aktuálne vytváram portréty rôznych svätcov a pracujem na mozaike Pátra Pia.“ Na vytváranie mozaík sa v ateliéri používa prevažne prírodný kameň, kombinovaný s farebnými, umelo vyrábanými smaltmi.

VÝZVA Z CENTRO ALETTI

Následne nás don Camillo usádza vo svojej kancelárii. Ako to teda bolo s myšlienkou založiť ateliér?

„Siaha do mojich študentských čias, strávených v ateliéri Centro Aletti v Taliansku. Absolvoval som tam dva roky štúdia, ktoré spočívali predovšetkým vo fyzickej práci spojenej s tvorbou mozaík. Následne som putoval po regiónoch Európy, kde sme v tíme realizovali ich montáž.“

Založenie ateliéru na Slovensku súviselo s výzvou talianskych majstrov, aby aj tu vzniklo miesto, kde by sa študovala tvorba tohto špecifického umenia. Vonkajšie okolnosti spôsobili, že to vôbec nebolo jednoduché. „V Taliansku sme totiž začínali traja Slováci, ktorí sme sa potenciálne mali tejto myšlienky zhostiť a realizovať ju na Slovensku. Ale z tej trojice som ostal napokon iba ja.“

Bol však natoľko motivovaný, že sa s ušľachtilou ideou úplne stotožnil. Všetky jeho kroky a rozhodnutia smerovali k tomu, aby raz niečo také vzniklo aj v našich zemepisných šírkach.

Spolupracovníci dona Camilla pri ukladaní kamienkov do mozaík v ateliéri. Snímka: archív Kamila Drába