Srdce, ktoré bilo pre pastoráciu rodín

Jej život bol tichým a vytrvalým svedectvom služby, ktoré sa hlboko vpísalo do štruktúr Cirkvi a do sŕdc ľudí. Ako zdôraznil vladyka Cyril Vasiľ, SJ, predseda Rady KBS pre rodinu, charakterizovala ju „hlboká ľudskosť, ženská jemnosť a presvedčivé kresťanské svedectvo života“.

Tajomník Rady KBS pre rodinu Richard Kucharčík ju výstižne nazval „ženou Cirkvi“ a zosobnením „ženského génia“, ktorý v tichosti a bez nároku na uznanie budoval základy, na ktorých dnes stojí pastorácia rodín na Slovensku.

DUCHOVNÁ FORMÁCIA

Duchovný a  osobnostný profil Viery Václavovej sa formoval v podmienkach komunistického režimu. V dobe, v ktorej bol verejný prejav viery aktom odvahy.

V časoch normalizácie, keď bolo oficiálne vyučovanie náboženstva potláčané, sa osobná viera uchovávala a odovzdávala v malých, často skrytých spoločenstvách. Práve v  tomto prostredí zapustila hlboké korene aj u nej.

Keď bolo v 70. rokoch vyučovanie náboženstva tvrdo obmedzené, jej katechéti, manželia Bezákovci, neúnavne pokračovali vo svojej misii v súkromí svojho domova.

Tieto stretnutia položili základ pre vznik a rast spoločenstva, ktoré dodnes pôsobí pod názvom Misia Máriina. Tam začala Viera Václavová svoju cestu zasvätenia a patrila medzi prvých členov skupiny, ktorá sa neskôr osamostatnila a prijala názov Spoločenstvo Dobrého pastiera a jeho krásnej Matky.

Vzniklo pod záštitou tajného biskupa a neskôr kardinála Jána Chryzostoma Korca a rozvíjalo sa pod duchovným vedením jezuitov.

Táto skorá formácia v spoločenstve postavená na osobnom vzťahu s Bohom a na odvahe žiť vieru aj v nepriaznivých podmienkach sa stala základom jej neskoršej obetavej služby Cirkvi.