Vďační sú každodenne a na Vianoce zvlášť

S Maximom sme sa stretli v redakcii Katolíckych novín, kam prišiel so svojou mamou Marietou. Okrem nich vošli dovnútra aj smiech a dobrá nálada. „Maxo má veselú povahu, má veľmi rád humor,“ predstavuje mama s úsmevom svojho syna.

Maxim sa hneď pridáva. „Bol som tu neďaleko na taliančine,“ vysvetľuje. Dozvedáme sa, že taliansky jazyk je jeho dlhodobou vášňou.

Pomalšie tempo reči a nestabilná chôdza prezrádzajú následky úrazu, ktorý utrpel v marci 2015. Kováčovci vtedy vycestovali na dovolenku práve do Talianska. Tešili sa na spoločne strávený čas a jarné prázdniny plánovali využiť na lyžovačku. Maxim však tretí deň na svahu v plnej rýchlosti narazil do stromu. A začal sa boj o záchranu jeho života.

DVOJITÝ DAR ZHORA

Maxim bol odmalička energické a veselé dieťa. Stále bol v pohybe a mal mnoho mimoškolských aktivít.

„Jeho narodenie na Štedrý deň sme vnímali ako dvojitý dar zhora. Okrem narodenia Ježiška oslavujeme aj Maximove narodeniny,“ hovorí jeho mama.

„Ráno mu gratulujeme k narodeninám a poobede sa pripravujeme na slávenie vianočných sviatkov. Dopoludnie máme vždy ,pyžamové‘, aby sme oddelili oslavu a dali Maxovým narodeninám špeciálne miesto. Spoločne si dáme kúsok torty s kávou, nasleduje spoločná prechádzka a potom chystanie štedrej večere, keď už dodržiavame pôst,“ približuje.

Keď bol Maxim malý, týmto dátumom narodenia sa cítil istým spôsobom ukrátený o jeden darček, pretože mu všetky splývali dohromady. „Ale ten dôležitý dar som neskôr získal na sviatok sv. Petra a Pavla, keď som sa prebral z kómy. Vtedy oslavujem svoje druhé narodeniny,“ s úsmevom dodáva.

         
Snímka: archív rodiny Kováčovcov