Veľkonočný človek Joseph Ratzinger

Jedinou ambíciou nadaného bavorského intelektuála bola teológia. Ako vedec túžil poznávať Krista, ako kňaz chcel ohlasovať jeho radostnú zvesť. Zverené významné úlohy v rozličných etapách jeho pozemskej cesty sa javili skôr ako ťaživé kamene. Napriek tomu vytvoril obdivuhodné teologické dielo.

Od narodenia ho považovali za chorľavého a sám sa opakovane odvolával na oslabené zdravie. Dožil sa však vysokého veku. Skôr utiahnutý samotár nevyhľadával spoločnosť, a predsa od mladosti oslovoval veľké publikum hlbokými a vycibrenými myšlienkami.

Bránil sa funkciám, riadeniu a dôležitým postom, no aj tak sa stal hlavou najstaršej a najväčšej inštitúcie na svete. Tajomstvo jeho plodného života tkvie v maličkostiach. Pracoval krátko, ale pravidelne každý deň.

Tento štýl rozvíjal od detstva a nevzdal sa ho, rovnako ako ceruzky, ktorou ručne písal všetky svoje texty. Dožičil si dostatok spánku, poobednú siestu i každodennú prechádzku.

Nemal mnoho blízkych priateľov, no s niektorými ľuďmi udržiaval intenzívny vzťah po celý život. Bol nepraktický v bežných veciach, no výnimočne zorganizovaný v myslení.

VEĽKONOČNÉ ZNAMENIE

Na svet prišiel uprostred Veľkonočného trojdnia, v skorých ranných hodinách Bielej soboty 16. apríla 1927. Najmladšie dieťa manželov Josepha a Marie Ratzingerovcov dostalo meno Joseph Aloisius. Obrady sa vtedy slávili ráno a kňaz ho pokrstil práve požehnanou veľkonočnou vodou.

„To, že bol môj život takýmto spôsobom od začiatku ponorený do tajomstva Veľkej noci, ma vždy napĺňalo vďačnosťou, pretože to nemohlo byť znamením ničoho iného, iba požehnania,“ napísal Joseph Ratzinger vo svojej autobiografii.

Dôležitá bola preňho skutočnosť, že to nebola ešte Veľká noc, ale Biela sobota, „na prahu Veľkej noci, ale ešte do nej nevkročiac“, keď Veľkú noc ešte len očakávame, ešte nestojíme v plnom svetle, ale s dôverou k nemu kráčame.

Tento výnimočný okamih mu rodičia stále pripomínali a považovali ho za zvláštne znamenie. Otec Josepha Ratzingera bol žandár, preto sa rodina pravidelne sťahovala z miesta na miesto. Emeritný pápež priznal, že sám nevie povedať, kde je vlastne doma.

Z Marktlu nad Innom viedli kroky rodiny do Tittmoningu, kde prežil krásne prvé roky života. Ďalšou zastávkou bolo mestečko Aschau, v ktorom zotrvali do roku 1937. Otec sa pre silnejúci nacizmus ako 60-ročný rozhodol odísť do dôchodku a kúpiť dom v dedinke Hufschlag neďaleko mesta Traunstein.

Do Traunsteinu začal desaťročný Joseph chodiť na humanitné gymnázium so zameraním na klasické jazyky. Ovládanie latinčiny a gréčtiny sa stalo neskôr dôležitým východiskom jeho teologickej práce.

BOŽÍ ÚMYSEL

Dva roky nato miestny kňaz Stefan Blum rodičom odporučil, aby vstúpil do malého arcibiskupského seminára, kde už študoval jeho brat Georg. Hoci to pre rodinu bolo finančne náročné, nadaného syna podporili.

Študovať začal presne na svoje dvanáste narodeniny 16. apríla 1939, desať rokov po založení seminára. Pozvoľna v ňom dozrievalo kňazské povolanie. „Vedel som, že Boh má so mnou svoj úmysel, a postupne som si ujasňoval, že to, čo zamýšľa, má do činenia s kňazstvom.“

Počas štúdia vrcholila druhá svetová vojna a seminarista dostal povolávací rozkaz do protileteckej obrany. Skúsenosť vojny ho ešte viac posilnila v kňazskom povolaní. Pokračovať v štúdiu a formácii v mníchovskom Freisingu nemohol hneď po vojne, pretože zo seminára sa stal lazaret.

Napriek provizórnym podmienkam mladého intelektuála štúdium nadchýnalo. Hltal knihy známych autorov, prenikal do hlbín filozofie a teológie. Kňazskú vysviacku prijal spoločne s bratom Georgom 29. júna 1951. Joseph ako premiant následne pokračoval v štúdiu – získal doktorát i docentúru.

BRILANTNÝ REČNÍK

Stal sa uznávaným a obdivovaným profesorom. „Dokázal rozprávať štylisticky i rétoricky vynikajúco bez papiera. Nikdy sa nepreriekol ani neopakoval. Mohli ste to stenografovať a na konci ste mali v rukách prehľadne členené skriptum,“ spomínali si naňho študenti.

Podobne ako jeho otec putoval z miesta na miesto spoločne so svojou sestrou Mariou, ktorá mu viedla domácnosť. Najskôr na teologickú fakultu do Bonnu, po štyroch rokoch do Münsteru a napokon do Tübingenu.

Tam sa z cyklu prednášok pre študentov zrodil jeden z jeho prvých bestsellerov Úvod do kresťanstva. Keď sa začal Druhý vatikánsky koncil, mladý profesor mu prekvapivo dal zásadné smerovanie. Najskôr sa stal poradcom slepnúceho kolínskeho kardinála Josefa Fringsa, ktorému pripravoval kľúčové prejavy.

Neskôr sa zaradil medzi oficiálnych koncilových teológov. Po vyčerpávajúcom období koncilu sa Joseph Ratzinger rozhodol vrátiť do Bavorska a vlastné teologické myslenie ďalej rozvíjal na novozaloženej univerzite v Regensburgu.

Cítil sa tam skutočne doma a rozhodol sa, že si dá v blízkosti univerzity postaviť dom. „Vtedy sme si mysleli, že Regensburg je naozaj poslednou zastávkou môjho brata... No potom bolo všetko úplne inak,“ spomínal jeho brat Georg.

ŤAŽNÝ OSOL

Zásadný zvrat nastal v roku 1977. Ako 50-ročný bol Joseph Ratzinger vymenovaný za arcibiskupa Mníchova a Freisingu, krátko nato za kardinála. Biskupská služba, ktorej sa zhostil s noblesou, však tiež netrvala dlho.

V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II., ktorý dôverne poznal jeho teologické dielo, pozval do Ríma, aby pôsobil v službách Svätej stolice. „Vždy bol najmladší – ako docent v 25 rokoch; ako profesor v 31 rokoch; ako biskup a kardinál v päťdesiatke.

Na jar 1982 sa stal najmladším šéfom, akého kedy mala najdôležitejšia kongregácia rímskej kúrie, a tým popri pápežovi hlavným učiteľom viery najväčšej Cirkvi sveta,“ komentuje v najnovšom životopise Benedikta XVI. Peter Seewald.

Pôvodne sa mal stať prefektom Kongregácie pre katolícku výchovu, no napokon sa postavil na čelo Kongregácie pre náuku viery. Inštitúciu, ktorá sa kedysi nazývala „svätá inkvizícia“, nielen radikálne prebudoval, ale po celý čas sa usiloval o zachovanie pravého učenia Cirkvi.

Na dennej báze sa stretával s pápežom Jánom Pavlom II. Napriek radikálne odlišnej povahe si žoviálny Poliak skromného a zdržanlivého Nemca nesmierne vážil. Medzi Ratzingerovými počinmi vyniká predovšetkým zostavenie nového celosvetového Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorého vznik koordinoval.

„Neviem, kedy budem prepustený, ale viem, že aj o mne platí: Stal som sa tvojím ťažným oslom, a vďaka tomu, práve vďaka tomu som pri tebe,“ zakončil svoj vlastný životopis v roku 1997 netušiac, že najväčšie Božie výzvy má ešte len pred sebou.

Hoci stále dúfal, že čoskoro bude môcť odísť na zaslúžený odpočinok a písať knihy, pápež Ján Pavol II. ho chcel mať stále pri sebe. Na Veľký piatok 25. marca 2005 mu zomierajúci pontifex symbolicky odovzdal štafetu tým, že mu zveril krížovú cestu v Koloseu.

„Mystickým spôsobom sa naplnil motív dňa narodenia Josepha Ratzingera, ktorého dátum už veľmi zavčasu začal vnímať ako osobitný znak celého svojho života: Pred bránou Veľkej noci, no ešte pred vstupom,“ zhodnotil Peter Seewald.

SLOBODNÝ PÁPEŽ

„Teraz potrebujem jeho pomoc. On vie, že ja naozaj nie som súci. Ale keď mi toto bremeno naložil na plecia, musí mi aj pomôcť,“ priznal Benedikt XVI. v knihe Posledné rozhovory. Za 264. nástupcu sv. Petra ho zvolili 19. apríla 2005, tri dni po 78. narodeninách. Jeho pontifikát trval osem rokov.

Vykonal viaceré zmeny v rímskej kúrii a napísal štyri encykliky, pričom poslednú už zverejnil jeho nástupca pápež František. Okrem oficiálnych dokumentov, listov a konštitúcií vytvoril významné trojzväzkové dielo Ježiš Nazaretský.

Ako prvý novoveký pápež odstránil z erbu tiaru, znak svetskej moci a nahradil ju jednoduchou biskupskou pokrývkou hlavy. Podnikol 24 ciest mimo Talianska a 30 ciest v rámci neho.

Cieľom jeho pontifikátu bolo podľa jeho slov to, o čo sa usiloval po celý život – objavovať Boha v Kristovi a nájsť ústredný charakter viery.

Po celý život skôr tichý a nenápadný človek šokoval svet 11. februára 2013, keď ako prvý pápež za posledných tisíc rokov a prvý úradujúci pontifex oznámil na zasadnutí konzistória odstúpenie.

Časť ľudí nevídaným rozhodnutím ohromil a ďalšiu časť si získal. Posledný februárový deň v roku 2013 mohli všetci v priamom prenose sledovať dojímavú rozlúčku so živým pápežom, ktorý odletel do výšin helikoptérou.