Verní Ježišovi do posledného dychu

Rôzne príbehy, ktoré spája obdobie druhej svetovej vojny a tragický koniec ich protagonistov. Ich povýšenie na oltár už prebehlo alebo je v procese.

ANNA KOLESÁROVÁ

Vyrastala v skromných pomeroch vo Vysokej nad Uhom. Keď v trinástich rokoch stratila matku, starostlivosť o domácnosť padla na jej plecia. Stala sa náhradnou mamou staršiemu bratovi Michalovi i dobrou gazdinou. Často navštevovala bohoslužby, spovedala sa a pristupovala k Eucharistii. Tú prijala aj tesne pred smrťou.

Počas druhej svetovej vojny prechádzal front cez Ankinu rodnú dedinu. Mala vtedy len šestnásť rokov. Oblečená do tmavých šiat po nebohej mame chcela pôsobiť dojmom dospelej ženy, aby si pred vojakmi uchránila čistotu.

„Vojaci chodili a hľadali jedlo, ľudia sa pred nimi skrývali v pivniciach. Keď 22. novembra 1944 vošiel do ich domu ruský vojak, otec poslal Anku, nech mu dá jesť. Opitý muž sa jej chcel zmocniť. Hrozil jej, že ak sa nepodvolí, zastrelí ju. Aby si uchránila čistotu, radšej si zvolila smrť,“ pripomína Mária Aľušíková, koordinátorka aktivít Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej na Uhom.

Pohrebné obrady vykonal tamojší farár Anton Lukáč a do poznámok v matrike zomrelých prozreteľne zapísal: Hostia sanctae castitatis – obeť svätej čistoty.

„Poznal ju dobre, krstil ju, viedol k prvému svätému prijímaniu. U neho bola aj deň pred smrťou na spovedi i prijímaní. Prípadov, ako je Ankin, mohlo byť viac, avšak práve poznámka v matrike sa stala dôležitou v procese blahorečenia.“

O Anne Kolesárovej sa počas komunizmu nesmelo hovoriť, keďže ju zabil ruský vojak. O jej hrdinskej smrti však zhromažďoval informácie kňaz Michal Potocký, rodák z Vysokej nad Uhom.