Veselý mladík s veľkodušným srdcom

Muž ôsmich blahoslavenstiev – takto Piera Giorgia Frassatiho prvýkrát pomenoval v roku 1977 v krakovskom dominikánskom kláštore vtedajší kardinál Karol Wojtyła, ktorý ho neskôr už ako pápež Ján Pavol II. blahorečil.

HLBOKÁ VIERA I ŽIVELNOSŤ

Pier Giorgio sa narodil 6. apríla 1901 v  Turíne v  zámožnej rodine. Otec Alfréd bol novinár a mama Adelaide maliarka. Vyrastal s o rok mladšou sestrou Lucianou. Už od detstva sa uňho prejavoval súcit s chudobnými.

Jeho životom sa už niekoľko rokov zaoberá dominikán Mannes Stanislav Marušák, OP. Aj preto, že Pier Giorgio bol laický dominikán. Intenzívnejšie ho začal spoznávať, keď sa stretol v Ríme s jeho neterou Wandou Gawronskou – z jej rozprávania či fotografií.

„Čím viac ho poznávam, tým viac ma prekvapuje hĺbka a porozumenie viery, ukryté za jeho výbuchmi smiechu, spontánnosťou a živelnosťou. Najmä jeho korešpondencia priateľom, ale i to, ako koná v rôznych situáciách, odhaľujú muža, ktorý hlboko porozumel evanjeliu a neustále hľadal Boha,“ hovorí prior bratislavského dominikánskeho kláštora.

„Za mužnou postavou, ktorá zdolávala vysoké hory, je ukrytá heroická sila jeho čností. Za elegánom, za ktorým sa ľudia otáčali na ulici, je ukrytá krása jeho viery, nenásilná a oslovujúca.“

Upútala ho aj jeho „navonok spontánnosť a  ľahkosť, vo vnútri obeta, posväcovanie a život darovaný iným“.

Upozorňuje, že mnohí ho často vidia iba cez jeho lásku k horám, ako sympatického svätca, ktorý vie očariť odzbrojujúcim úsmevom. Obklopeného priateľmi, ktorý žil normálny život. Podľa rehoľníka však mladý svätec ponúka dnešnému svetu viac. Ján Pavol II. ho v deň jeho beatifikácie nazval dokonca „učiteľom, ktorého treba nasledovať“.