Vianočná modlitba v zrube nad Polomkou

Vzrube nad stredoslovenskou obcou Polomka v mene všetkých tam prítomných Američanov, Britov a Slovákov vyslovil poručík Gaul na Štedrý večer 1944 tieto vety modlitby:

„Ó, Bože, my, čo sme sa tu zhromaždili v tvojom mene, s tvojím menom požehnaní v  tento deň, ponúkame svoju hlbokú a srdečnú vďaku za naše vyslobodenie z búrok a víchric zimných hôr, z krutého snehu, ktorý na nás napadal, a z nebezpečenstiev čiernej noci v tmavých údoliach. Prijmi našu vďaku za to, že si zachoval našu skupinu pohromade, za to, že si zachoval naše fyzické zdravie a silu, za podporu pri našej kolísavej odvahe a za zabezpečenie jedla aj v našich najtemnejších dňoch. Žiadame ťa o požehnanie nás, ako aj našich spojencov, obzvlášť slovenskej národnosti, a o tvoju milosť voči našim priateľom, ktorých sme stratili nepriateľovým pričinením, ako aj zimnou búrkou. Amen.“

Následne účastníci Slovenského národného povstania, skrývajúci sa pred nacistami, stíšeným hlasom zaspievali vianočné koledy nielen po anglicky, ale aj po slovensky, maďarsky, česky či nemecky. 

MISIE Z USA A BRITÁNIE

O čo tam vlastne išlo? K tomu si najprv treba priblížiť udalosti, ktoré sa udiali tri mesiace predtým.

Na nebezpečnú spravodajskú misiu na Slovensko vyslali Briti 18. septembra 1944 britských spravodajcov – respektíve príslušníkov vojsk špeciálneho určenia – pod velením majora Johna Sehmera. V dôsledku navigačnej nepresnosti sa výsadok neuskutočnil na Oremovom Laze, ale pri Novej Bani.

Pri druhom okruhu zhodila posádka Halifaxu na padákoch 12 kontajnerov obsahujúcich rádiomateriál a 5 000 dávok protitetanového séra. A pri treťom osem balíkov zdravotníckeho materiálu – 20 000 obväzov.

Keďže išlo o pomerne malú dodávku nevojenského materiálu, nepovažovala Veľká Británia v tomto prípade za nutné žiadať súhlas sovietskej vlády. Tá si v rámci medzinárodnej spojeneckej dohody vyhradzovala právo zabezpečovať dodávky pre SNP len vo svojej réžii.