Voňavé a ušľachtilé poslanie

Katka sa naplno venuje pestovaniu liečivých rastlín. Na vlastných i prenajatých poliach vo svojom rodisku – medzi Ďurčinou a Rajeckou Lesnou v okrese Žilina – štvrtý rok obhospodaruje vyše štyri hektáre pôdy. Tam, kde to vždy mala rada, kde vyrastala a pila bylinkové čaje od starkej z otcovej strany.

„Čo si pamätám, stará mama mala stále uvarený čaj. Ale nikdy ho nekupovala. Vždy bol z  nazbieraných byliniek, ktoré našla v  okolí. Lipový, z  dobrej mysle (pamajoránu) alebo z materinej dúšky mávala navarený vždy. V lete i v zime. Ten lipový s medom bol vždy najlepší,“ spomína Katka.

STARKEJ VPLYV

Vyštudovaná ekonómka sa po ukončení vysokej školy najprv zamestnala v  automobilovom priemysle, kde zotrvala niekoľko rokov. Za prácou dokonca odišla na istý čas do zahraničia.

Rozbehaná svetobežníčka sa však vždy rada vracala do Rajca k rodičom i starkej do susednej Ďurčinej. Stále tam mala svoj domov. Pokiaľ starká žila, nikdy nevynechala jej návštevu. „Bola to srdečná žena. Mala v sebe múdrosť zrelého človeka a pokoj. Na tvári jej nikdy nechýbal úsmev. Vedela poradiť i povzbudiť,“ spomína na svoju starkú.

Jej vplyv doviedol Katku až k  dnešnému poslaniu. V  mysli i srdci je s ňou akoby prepojená. Cez liečivé bylinky chce pomáhať ľuďom, odovzdávať vedomosti predkov, ich múdrosť a lásku k prírode i svojim deťom.

VŠETKO MÁME V PRÍRODE

Katka hovorí, že všetko, čo potrebujeme, máme v prírode, len si to často neuvedomujeme. „Dary z Božej lekárne rastú v našej blízkosti, na poliach či dokonca niekomu navoľno v záhradkách. Príroda presne vie, čo, kedy a kde má rásť, čo nám má ponúknuť. Škoda, že často okolo niektorých skvelých rastlín chodíme nevšímavo. Mnohé považujeme za burinu, ale nie je to tak,“ poznamenáva zanietená pestovateľka byliniek. A dáva hneď aj príklady.

Na poliach a lúkach Rajeckej doliny rastú bylinky, ktoré Katka používa súkromne i pracovne. Snímka: autorka

Púpava je všestranne využiteľná. Z kvetov sa dá urobiť med, z listov môže byť šalát, jej vysušený koreň sa dá použiť pri problémoch so žalúdkom a  iných tráviacich problémoch. Ďalej je to žihľava. „Naše staré mamy vedeli, prečo ju trhajú. Najlepšia je na jar, čerstvá, trhajú sa mladé lístky. Vynikajúca je na prečistenie krvi, proti reume a na nabudenie organizmu po zime. Niekto nad ňou mávne rukou a vyhovára sa, že pŕhli. Keby však vedel, ako môže pomôcť, asi by zmenil postoj.“

KAŽDÁ JE INÁ

Bylinky vykupuje od Katky neďaleký veľkovýrobca nápojov. Ten jej aj prenajal polia, kde ich pestuje. Materinu dúšku, harmanček, bazu, šípky, rakytník, šalviu či nechtík. Každá bylinka je dobrá na iný neduh, má svoju špecifickú chuť. Každá si tiež vyžaduje špecifické podmienky.

Materina dúška je nenáročná, môžete ju pestovať aj v kamenistej pôde alebo v záhone či na balkóne. Baza je náročnejšia na pestovanie i zber. V sade, kde ju pestovali, sa jej až tak nedarilo. Skúšali všetko možné, pestovať aj šľachtené odrody. Nakoniec ju museli skosiť a takmer nič z nej nebolo. Teraz ju zbierajú len vo voľnej prírode.

Dodávať komodity pre veľkú spoločnosť je zároveň záväzok. „Všetko pestujeme výlučne v biokvalite. Bez akýchkoľvek postrekov, pesticídov či iných umelých, chemických hnojív.“

NIE VŽDY JEDNODUCHÁ PRÁCA

S technickými a mechanickými vecami Katke pomáha manžel, na ďalšie úkony má štyri spolupracovníčky. Najviac roboty majú od jari do jesene. Ročne vypestujú alebo vo voľnej prírode pozberajú a vysušia 1,5 tony rôznych byliniek. Niektoré kosákom, iné špeciálnym česákom, nožnicami alebo len v rukaviciach, no všetko vždy ručne.

V sušiarni treba bylinky porozkladať na drevené police. Kým idú k odberateľovi, musia byť dokonale vysušené a zachovať si pôvodnú farbu. Ak napríklad púpavový list znova zvlhne, potom aj keď sa vysuší, očernie a stráca na kvalite. Farba je teda tiež indikátor kvality. Snímka: autorka

Katka hovorí, že práca s bylinkami nie je až taká fyzicky náročná, ale nie vždy je jednoduchá. Pri pestovaní musí spĺňať prísne kritériá, zároveň je dôležité dbať na to, kedy je čas zberu, či na dĺžku a  podmienky sušenia. Najrýchlejšie a najkvalitnejšie sa bylinky sušia tradične v podkroví humna, položené na bavlnenej plachte či obliečke.

Po vysušení idú bylinky do papierových vriec a následne presne odvážené a  oštítkované putujú k  odberateľovi. Časť z  nich využíva Katka na vlastnú spotrebu, občas niečo podaruje rodine alebo blízkym. Poradí im, akú bylinku použiť na aký neduh. Či je lepší zápar, sirup, tinktúra, obklad alebo čaj, ako dlho ho nechať vylúhovať, pôsobiť. Napríklad zo skorocelu pripravuje sirup. „Listy musíte zasypať cukrom a doslova ho natlačiť do skleneného pohára. Nechať postáť a následne užívať.“

Z BYLINIEK NEZBOHATNE

Štyridsiatnička Katka pripomína, že pestovanie byliniek si vyžaduje mať určité vedomosti a dôležité je aj obrniť sa trpezlivosťou. „Čakať, kým rastliny vyrastú, kým bude správne počasie, aká bude kvalita, je potrebné sa o ne starať a vychytávať chyby. To sú týždne, mesiace, ba i roky skúšania, pozorovania, ale aj investície.“

Pestovanie je pre ňu satisfakcia, splnenie sna. Zbohatnúť z  tejto práce sa však nedá. Katkina rodina žije z iných zdrojov. No manžel Piotr svoju polovičku v jej záľube podporuje. Tiež má rád prírodu a je poľnohospodár.

Slez maurský má krásny kvet a pôsobí liečivo hlavne na slezinu. Od toho je odvodený jeho názov. Snímka: autorka

„V Poľsku, odkiaľ pochádza, nemali za socializmu družstvá ako u nás. Tam si ľudia na dedine všetko dopestovali sami. Mali traktory či iné poľnohospodárske stroje. Ostalo to v ňom dodnes. Venuje sa teda podnikaniu v danej sfére,“ približuje Katka a dodáva, že pri práci s bylinkami sa s obľubou motkajú aj ich deti Anna a Oliver.

Künstlerovci žili po svadbe v Poľsku. „Bolo nám tam fajn, niektoré veci fungovali lepšie ako u nás na Slovensku. Bol to však skôr mestský život a ja som chcela žiť inak, pokojnejšie. Zdedila som jednu dreveničku po starkej a postupne spolu s manželom sme dokupovali a rekonštruovali ďalšie,“ približuje, ako sa dostali naspäť na Slovensko. V  jednej z  dreveničiek bývajú, ďalšie tri prenajímajú. Oproti domu majú unikátnu štyristoročnú chránenú lipu.

OSVETA MEDZI ŽIAKMI

Profesionálnu pestovateľku byliniek možno nájsť okrem polí či sušiarne aj vo výkupni liečivých rastlín v neďalekej Rajeckej Lesnej. „Slováci si na možnosť výkupu u nás zvykajú pomalšie, v  susednom Česku je to o trocha lepšie. Našinci si skôr trhajú alebo pestujú bylinky pre svoju potrebu. A výkupné ceny sú len symbolické. Preto spolupracujeme so školami v okolí, ktoré nám odovzdávajú bylinky a kôru v rámci zberových aktivít. Deti to motivuje, sú súťaživé.“

Dcéra Anna na poli s nazbieraným harmančekom si na bylinky zvyká od detstva. Snímka: archív –KK–

Ako fanúšička zdravého životného štýlu robí pre žiakov osvetu. „Zážitkové hodiny, keď si žiaci namiešajú vlastný čaj, sú pre nich na nezaplatenie. Dotknú sa byliniek, vidia reálne, ako vyzerajú, dozvedia sa, z čoho sa skladá čaj, cítia jeho vôňu. Vidia tiež, koľko byliniek musí ísť do jednej porcie. Následne to s nadšením odprezentujú rodičom.“

Katka nakoniec poznamenáva, že pestovanie byliniek nemožno považovať za klasické zamestnanie či podnikanie. „Je to hlavne poslanie,“ hovorí. Svoje rozhodnutie venovať sa tomuto voňavému poslaniu neľutuje. Námaha, ktorú pritom vynakladá, totiž prináša svoje ovocie.