Všetci spolu ako rodina aj v hudbe

Hovorí sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu. V prípade Ivety Masníkovej to platí tiež. Pochádza z hudobníckej rodiny, otec mal kapelu a spieval spolu s mamou. S hudbou bola teda spojená od útleho detstva. „Spomínam si na naše hudobné večery, ako sme spoločne spievali. Otec ma učil hrať aj na gitare,“ oprašuje Ivetka spomienky.

Časom ju rodičia prihlásili na klavír, ktorému sa venuje dodnes. Od svojich desiatich rokov hrávala v kostole na detských svätých omšiach, pripravovala vo farnosti jasličkové pobožnosti a  neskôr viedla zbor v Oravskej Lesnej, z ktorej pochádza.

POTEŠOVAŤ DRUHÝCH

Keďže už ako dieťa mala o svojej budúcnosti jasno, bolo samozrejmé, že sa po maturite rozhodla ísť za svojím snom. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku vyštudovala spev, hru na organe a klavíri.

„Popravde, ani som netušila, že sa niekedy budem môcť venovať hudbe profesionálne,“ prezrádza s úsmevom. „Prišlo to postupne. Mám dušu umelca a naozaj si neviem predstaviť, že by som robila niečo iné.“

Podotýka, že veľkú zásluhu má na tom jej manžel Michal, ktorý ju „nakopol“. Neustále podporuje nielen ju, ale rovnako aj ich talentované dcérky Lilianku (10) a Vanesku (7). Hudobné nadanie sa v ich rodine jednoducho dedí. „Uvedomila som si, že všetci štyria máme dary od Boha a máme nimi potešovať druhých.“

Hudba, ktorú Iveta tvorí, je pre ňu priestor, kde môže byť sama sebou a vyjadriť svoje pocity a pohľad na svet. Dáva jej možnosť vyjadriť myšlienky, na ktoré často nenachádza vhodné slová.

„Keď spievam, vnímam to ako možnosť spojenia s Bohom a s ľuďmi. Nie je to len o melódii a texte, je to predovšetkým o emóciách. O tom, že sa niekoho dotknem tak hlboko, že ho rozplačem. Alebo rozosmejem, ako sa to stáva na koncertoch pre deti,“ hovorí.

Svojimi piesňami chce ľuďom dať útechu, nádej, úsmev. Je šťastná, keď sa jej to darí. Zároveň verí, že je to hlavne zásluha Ducha Svätého.