Vymazali ho z učebníc, no úsmev nestratil

V kňazskej službe bol František Hadri-Drevenický horlivý, nedal sa zastrašiť. Snímka: archív Ľubomíra Ogurčáka
František Hadri sa narodil v Spišskom Podhradí 13. júna 1905 v rodine mlynára. Vyrastal so štyrmi súrodencami ako druhé najmladšie dieťa. Detstvo prežil v neďalekom Rybníčku pod Dreveníkom, podľa ktorého si neskoršie vybral pseudonym Drevenický.
Gymnaziálne štúdium absolvoval v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Trnave. Po maturite na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule sa v roku 1926 rozhodol pre kňazské povolanie. Vedomostnú i duchovnú formáciu získal podobne ako starší brat Ján v seminári v Spišskej Kapitule. Za kňaza ho 29. júna 1931 vysvätil biskup Ján Vojtaššák.
ROZUMEL MLADÝM
Prvé pôsobisko Františka Hadriho bola Spišská Nová Ves, kde bol v službe ako kaplán a katechéta. „Na fare ho navštevovali aj vzácne osobnosti z kultúrneho i umeleckého života. Pamätné sú jeho stretnutia s Mikulášom Šprincom, s ktorým tam spoločne kaplánčili, i s Pavlom Ušákom Olivom. Boli to traja kňazi, básnici katolíckej moderny, ktorých spájala láska k literatúre,“ približuje jeho synovec Ľubomír Ogurčák zo Starej Ľubovne, ktorý s ním strávil prvých päť rokov svojho života na fare v Hnilčíku.
František Hadri mal rád všetkých ľudí bez ohľadu na vek, povolanie či spoločenské postavenie. Osobitným spôsobom vedel ako učiteľ osloviť mladých, bol pre nich viac ako len katechéta.
„Dbal na to, aby deti v školách dostali to najlepšie vzdelanie a výchovu. Rozumel mladosti a veľa času venoval mladej generácii. Tá si ho obľúbila pre jeho veselú povahu, hravosť a básne, ktoré im venoval.“


