Výzva verte evanjeliu je výsostne aktuálna

Z akého rodinného prostredia pochádzate?

Z normálnej rodiny, ktorá sa sťahovala za prácou, až moji rodičia nakoniec zakotvili v Bratislave. Sme dvaja súrodenci, ja som ten mladší.

Aká bola vaša cesta ku kapucínom?

Nebol som vždy ten príkladný synátor, ktorý rád chodil do kostola. Bolo obdobie, keď som sa mu vyhýbal. Naši však urobili šikovný ťah, že ma zoznámili s miništrantmi, ktorí vtedy fungovali u kapucínov. Tam som zapadol.

Videl som rovesníkov, ktorí keď mali ísť do kostola, išli naozaj tam, a nie do kina. Po čase som zistil, že tam nechodili len miništranti, ale že niektorí už boli v reholi, hoci nie oficiálne.

Bol tam aj jeden kňaz, ktorý tiež fungoval tajne, čo som sa dozvedel až po dlhšom čase. Hrávali sme spolu futbal, chodili na lyžovačky a stanovačky. Raz si ma zavolal bokom a predstavil sa mi, že je kňaz tajnej Cirkvi. Takto som sa začal s prostredím zoznamovať.

Aké miesto ste si v tomto prostredí našli?

Jeden pán, tiež nie oficiálne, sa staral o mládež, aby sa tá zasa starala o inú mládež, kvázi v rámci katechézy. On nás viedol, robil prednášky o psychológii a katechetike, aby sme vedeli pracovať s deťmi. Lebo v tom čase bola potreba takejto služby.

Dostali sme na starosť skupinky detí, bol som pri viacerých, až som zakotvil pri tej u kapucínov. S tými ľuďmi, ktorí sú dnes už päťdesiatnici, som doteraz v kontakte.