Z ťažoby otroctva k službe biskupa

Vnejednom  írskom  kostole visí obraz biskupa v zelenom rúchu. Rámy už môžu byť ošúchané. Odkaz muža, ktorý sa odtiaľ pozerá na veriacich, je však v ich srdciach stále živý. Poznajú svojho vierozvestcu tak, ako my poznáme tých našich.

„Viera je dar a Boh nám ho dáva prostredníctvom misionárov. Sú to ľudia ochotní ísť za hranice svojej krajiny kvôli evanjeliu, kvôli dušiam. Presne to urobil svätý Patrik,“ hovorí bohoslovec Cathal Hickey z írskeho grófstva Galway. Predstaví nám príbeh svätca, ktorý je na ich ostrove v Atlantickom oceáne veľmi dobre známy.

SILA VIERY V UTRPENÍ

Svätý Patrik sa narodil okolo roku 400 v  Británii, ktorá bola vtedy rímskou provinciou. Vyrastal v kresťanskej rodine, no viere ani štúdiu sa príliš nevenoval a užíval si radostné a pohodlné roky detstva.

Keď však mal šestnásť rokov, jeho mesto napadli írski piráti a odvliekli ho preč. Írsko bolo vtedy pohanskou krajinou a Patrik tam slúžil ako otrok svojmu novému pánovi. Pásol ovce a žil v náročných podmienkach.

Vo svojom utrpení však našiel silu vo viere, nádej vložil do vrúcnych modlitieb. Po šiestich rokoch sa mu podarilo utiecť na európsky kontinent. Tam sa pustil do náruživého štúdia teológie.

Keď ho vysvätili za biskupa, Boh ho prostredníctvom Cirkvi povolal späť do krajiny, ktorá mu bola roky väzením. „Hoci sa do Írska bál vrátiť, poslúchol toto volanie zo štedrej lásky k ľuďom, ktorí ho kedysi vzali,“ hovorí Cathal. „Z duchovného hľadiska preto sviatok svätého Patrika dnes svedčí aj o odpustení, štedrosti a ceste na miesta, kde je človek potrebný.“