Zvládnuť chce aj olympijskú maturitu

Vodný slalom je disciplína, na ktorú sa už tradične s nádejou dívajú slovenskí fanúšikovia športu. Martikán, Hochschornerovci, Kaliská, Minčík, Škantárovci, Beňuš a Grigar, tí všetci vybojovali v minulosti na olympijských hrách pre našu krajinu medaily.

„Základný cieľ je dostať sa do finále, v ňom sa potom môže stať všetko. Nad konkrétnym umiestnením sa nezamýšľam, určite sa budem snažiť zájsť najlepšie, ako viem,“ skromne, ale odhodlane hovorí o  svojich olympijských ambíciách nová kométa medzi slovenskými vodnými slalomármi Zuzana Paňková.

JASNÉ NASMEROVANIE

Juniorská majsterka sveta z predminulej sezóny sa na špičkovú úroveň musela vypracovať vlastným úsilím, ale pomohlo jej, že vodu dostala do vienka už v útlom detstve.

„Celá naša rodina chodievala splavovať Dunajec. Prvýkrát ma so sebou vzali ako deväťmesačnú, ešte v plienkach. Neskôr ma zvykli dávať do stredu kanoe, kde som väčšinou spala.“ Najmä starí rodičia, veľkí vodácki nadšenci, formovali jej ďalšie smerovanie.

„Keď som mala štyri roky, dedko ma posadil do kajaka a vozil ma v ňom. V šiestich som už na plastovej lodi dokázala splavovať rieku Hornád.“ Rýchlo sa ukázalo, že by bola škoda ostať len pri turistickom splavovaní. Už ju to aj trošku nudilo, chcela niečo viac. S nástupom do školy ju preto babka prihlásila na krúžok vodného slalomu.

BOJ SO STRACHOM

Prišli prvé tréningy a súťaže. Zo začiatku to bolo v pohode, lebo jazdila na jednoduchých tratiach. Ako desaťročnú ju však posunuli trénovať do areálov na divokej vode v bratislavskom Čunove a Liptovskom Mikuláši.

„Keď som videla tie vlny a valce, strašne som sa bála. Držala som sa pri brehu a odmietala som sa pustiť. S trénerom som sa naťahovala, že tam nejdem. Ten strach pretrvával veľmi dlho, asi tri roky.“

Zvyknúť si musela nielen na náročné trate, ale aj na neustále cestovanie. Vyrastala síce v kanoistickom oddiele TJ Slávia UVLF Košice, ale keďže na Hornáde nie je umelý kanál, musí za ním neustále dochádzať, inak by napredovať nemohla.

„Keď prirátam aj prípravu v zimných mesiacoch, za ktorou mierime do tepla, tak až 270 dní v roku trávim mimo domova. Trénujem aj v Liptovskom Mikuláši, ale častejšie v Čunove. Presuny medzi Košicami a Bratislavou sú náročné, ale ešte viac pre môjho trénera Petra Murcka, lebo ja zatiaľ nemám vodičský preukaz, takže to musí vždy odšoférovať on.“

ŠKOLA VYCHÁDZA V ÚSTRETY

V Košiciach ju okrem rodinného zázemia držia najmä školské povinnosti, tento rok však stredoškolskú dochádzku končí. Písomné maturity už má za sebou.

„Po návrate zo sústredenia v Brazílii som mala len jeden deň na oddych a na druhý som už písomne maturovala. Bola som nervózna, ale povedala som si, že som sa dokázala nominovať na olympiádu, tak azda zvládnem aj toto,“ približuje s úsmevom študentka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, teda cirkevnej školy, ktorú spravujú sestry dominikánky.

„Veľmi mi vychádzajú v ústrety, zo strany školy cítim naozaj výraznú podporu,“ pochvaľuje si. Ústnu maturitu si tak nebol problém preložiť na september, keďže v riadnom termíne by to s predolympijskou prípravou zladiť nevedela. Okrem povinných predmetov slovenčina a cudzí jazyk (angličtina) si zvolila biológiu a geografiu.

„Plánujem potom pokračovať aj na vysokej škole, ale najprv si dám od učenia ročnú pauzu. Počas nej si chcem nielen urobiť vodičský preukaz, ale aj v pokoji utriediť, čo presne chcem študovať a kde bývať, aby sa to logisticky dalo zladiť so športom.“

S dlhoročným trénerom Petrom Murckom si rozumejú. Snímka: Vladimír Blaško

ZVLÁDA KANOE AJ KAJAK

V týchto dňoch má však plnú prioritu vodný slalom. Olympijskú trať v Paríži si mala možnosť vyskúšať. „Francúzi ju postavili kvalitne. Je tam až trinásť kubíkov vody, čo je ohromne veľa, jeden z najväčších objemov, aké sa niekde jazdia. Bude to teda náročné po technickej, fyzickej i mentálnej stránke.“

Zuzana Paňková bude na olympiáde pretekať v kategórii kanoistiek (C1), svojej silnejšej disciplíne. Bežne však súťaží aj v kajaku (K1), kde tento rok prekvapila ziskom striebornej medaily na majstrovstvách Európy.

Pre laika je najväčší rozdiel, že v kanoe sa kľačí a pádluje jednostranným pádlom, kým v kajaku sa sedí a pádluje sa oboma koncami pádla.

„Na vrcholovej úrovni to zvláda kombinovať možno tak pätnásť dievčat na celom svete. Sú však z toho úžasné benefity, lebo jedna kategória ma naučí niečo, čo tá druhá nie, takže sa zdokonaľujem. V kanoe si treba všetko pokojne premyslieť, lebo sa musíte trafiť do najmenšieho detailu, keďže máte k dispozícii len jedno pádlo. V kajaku, ak aj niečo úplne nevyjde, ešte to máte šancu pretlačiť silou alebo rýchlosťou.“

MENTÁLNA ODOLNOSŤ AKO KĽÚČ

Neustále pádlovanie proti odporu vĺn počas súťažnej jazdy si od vodných slalomárov vyžaduje silu v rukách. „Dôležité je však aj pevné brucho, iba tak viete silu z rúk preniesť do pádla. Okrem svalov treba aj kondíciu, jazda síce trvá len 90 až 120 sekúnd, ale veľmi náročných. Treba byť rýchly, dynamický, vytrvalý i silný, v tréningu pracujeme na všetkých zložkách.“

Výraznú rolu zohráva aj mentálna odolnosť. Zuzana jej v profesionálnom športe pripisuje až 80 percent úspechu. „Môžete sa totiž cítiť úžasne pripravení, ale keď sa dostaví strach a trasú sa ruky, tak to celé vyjde nazmar. Mentálna príprava dodáva pohodu, aby ste mohli ukázať, čo je naozaj vo vás.“

S VETROM SA NEKAMARÁTI

Samotný intenzívny tréning vo vode zvyčajne trvá hodinu, maximálne hodinu a pol. Keďže sa odohráva vonku, počasie sa vybrať nedá. V zime sa síce presúvajú na tréningové sústredenia do krajín, kde je teplo, ale inokedy sa musí pracovať aj v daždi, vetre, zime či horúčavách.

„Jarné tréningy sú ozaj náročné. Nemôžem sa však sťažovať, lebo oblečenie sa vyvíja a dnes nás už dokáže dosť ochrániť. Čo by potom museli hovoriť moji rodičia alebo starí rodičia, ktorí jazdili v teplákoch,“ usmieva sa mladá športovkyňa.

Najhorším klimatickým strašiakom je pre ňu vietor. „Keď prší, je nám to jedno, veď mokrí sme tak či tak, keď je zima, dáme si teplejšie oblečenie, ale keď fúka, je to ozaj nepríjemné. Pri vetre človek stráca aj teplo, ktoré si telo vytvára, a tréning poriadne znepríjemňuje i to, že sa vtedy hýbu bránky.“

O VZORY NIET NÚDZE

Všetka drina i nepriazeň počasia je však zabudnutá, keď sa u pretekára dostaví úspech. Slastné pocity zažívala Zuzana Paňková, keď si vybojovala olympijskú miestenku do Paríža. „Bola som neskutočne nadšená. O olympiáde som snívala, túžila som sa na ňu dostať.“

Tento sen v  nej pestovali aj úspechy jej predchodcov, bratia Hochschornerovci vybojovali tri zlaté olympijské medaily, Michal Martikán dve, medzi ženami Elena Kaliská tiež dve.

„Po vzory naozaj nemusím chodiť ďaleko. Keď získala Elena Kaliská svoje prvé zlato, ja som bola ešte len v maminom brušku, takže som jej úspechy priamo nezažila. Viac ma teda ovplyvnila Jana Dukátová, ktorá súťažila na OH 2012 a 2016, jej výkony som už pred obrazovkou vnímala a povedala som si, že raz tam chcem byť i ja.“

Jana Dukátová je majsterka sveta i Európy, cenný kov z olympiády jej tesne unikol, keď v Riu skončila štvrtá po tom, čo ťukla do jednej z bránok. „Ako jej výkony motivovali mňa ako malé dieťa, verím, že aj ja raz budem vedieť inšpirovať k tomuto športu a účasti na olympiáde nejaké ďalšie dievčatko.“

Tvrdá príprava sa v prípade talentovanej pretekárky vypláca. Snímka: archív –ZP–

LÁKA CEREMONIÁL I EIFFELOVKA

Našliapnuté k tomu má dobre, tento rok sa napriek mladému veku dokázala dostať do elitnej svetovej desiatky a v Paríži ju budú prostredníctvom televízie sledovať tisícky slovenských fanúšikov.

Olympiáda však nie je len o výkonoch, ale jej pôvodná myšlienka tkvie najmä v skutočnom sviatku a oslave svetového športu ako fenoménu, ktorý by mal spájať národy.

„Veľmi sa teším na otvárací ceremoniál. Naše súťaže sú na programe neskôr, preto sa na ňom budem môcť na rozdiel od kajakárok zúčastniť,“ vraví Zuzana. Okrem kategórie C1 sa predstaví aj v novej olympijskej disciplíne, ktorou je kajak kros. Program teda bude mať pomerne nabitý.

„Sú tam však nejaké dni voľna, takže by som sa chcela pozrieť aj do mesta, napríklad pod Eiffelovkou budú tiež prebiehať nejaké športy. A rada by som videla v akcii aj iných slovenských športovcov, pokiaľ mi to povinnosti dovolia.“

GEOPOLITIKA A SPÁNOK

A zrejme si v rámci oddychu nájde čas i na čítanie rôznych podnetných článkov, čo patrí k jej záľubám. „Rada si prečítam aj nejaké geopolitické, pretože cestujem do rôznych krajín po svete, a tak chcem byť informovaná, čo sa v nich deje.“

K jej obľúbeným formám relaxu patria aj prechádzky a občas si pozrie nejaký seriál. „Toho voľného času však naozaj veľa nie je. A keď sa nejaký objaví, väčšinou ho využijem na spánok.“