Boh si vždy nájde svoje cesty

Kláštorný komplex spravujú redemptoristi. Pri dverách nás víta známa tvár. Michal Zamkovský (77), ľudový misionár, vikár komunity so špecifickým, nezameniteľným hlasom a zápalom pre svoje povolanie. Rodák z neďalekého Toporca nás oboznamuje s dejinami objektu, keď kráčame chodbami rozsiahleho areálu.

SMUTNÝ OSUD VZÁCNYCH KNÍH

Kláštor založil v 17. storočí knieža Stanislav Ľubomírsky. Sprvoti ho spravovali piaristi. Založili kolégium, známe ako spišský Oxford, kde študovalo vyše päťdesiattisíc poslucháčov.

Keď kláštor prvý raz prevzali redemptoristi v roku 1922, premenili ho na exercičné a misijné centrum. V roku 1950 sa stal jedným z miest centralizácie rehoľníkov počas Akcie K.

„Ani požiar, ani iné pohromy kláštor a jeho ducha nezničili,“ vysvetľuje náš hostiteľ. „Veľa vzácnych vecí však padlo za obeť komunizmu, aj veľká knižnica.“ V päťdesiatom roku, keď sily režimu likvidovali rehole, totiž knihy vyhadzovali vidlami na dvor a tam ich pálili...

Od roku 1992 patrí kláštor opäť redemptoristom. „Keď sme sem po nežnej revolúcii znovu prišli, bol komplex i okolie v dezolátnom stave. Postupne sa opravila fasáda i vnútorné priestory, vymenili sa strechy a meníme okná. Každý rok sa čosi podľa finančných možností urobí.“