Dávajú kúsok domova i kúsok seba

„Ľudskosť a láskavosť nebudú nikdy prekonané,“ odpovedá Ľubica Noščáková na otázku, či nie sú v modernej dobe už pohľadnice prežité. Pred ôsmimi rokmi totiž iniciovala so svojou dcérou Vianočnú poštu. Projekt posielania pohľadníc seniorom v domovoch dôchodcov má však počiatky omnoho skôr. Ľubica ako učiteľka chodievala so žiakmi do domovov s nacvičeným programom.

„Robili sme veľa kreatívnych činností. Napríklad sme spolu tvorili receptár skvelého života alebo sme ozdobovali medovníky.“ Jeden jej žiak raz povedal, že tie stretnutia sú veľmi vzácne, lebo seniori majú pre nich vždy čas a to je vo svete, kde nikto nemá dosť času, obrovský dar.

ESEMESKA NESTAČÍ

Ľubicinej dcére sa zas starkí zverili, že žiadna esemeska ani správa sa nevyrovná rukou písanej pohľadnici. „Mami, prečo vymýšľame pre seniorov niečo, čo chceme my, a neurobíme im radosť ich spôsobom?“ zarazila Ľubicu jej dcéra. „Počúvať deti sa oplatí aj sa snažiť vnímať svet očami a srdcom iných, nielen svojím.“

Krabičke, ktorá obsahuje niečo sladké, slané, teplé, mäkké, voňavé i niečo na zábavu, sa seniori veľmi potešia.

Zo školáčky už za ten čas vyrástla mladá dáma. „Doteraz vraví, že ona neurobila nič, len to vymyslela,“ hovorí mama o  svojej skromnej dcére. „Dobro, do ktorého sme sa s nadšením pustili, spustilo zážitok radosti z radosti druhých a poznanie, že obdarovať niekoho svojím časom je dar aj pre nás samých.“

Prvý ročník mal ohromný úspech, pohľadnice potešili jedenásťtisíc seniorov. Za sedem rokov ich bolo dokopy viac ako dvestotisíc. „Mnohé z nich som na nočných stolíkoch v domovoch videla ešte aj v marci, dokonca v lete. Niečo, čo sa nám môže zdať ako drobnosť, je pre niekoho veľká vec. Niektorí seniori nemajú už silu ani na úsmev, o to vzácnejšie je, že píšeme aj im. Bez toho, žeby sme niečo očakávali nazad.“

PRITISNÚŤ NA SRDCE

Vianočná pošta priniesla mnoho príbehov. Istá pani vďaka nej našla svoju vlastnú babičku, ktorej adresu jej rodina tajila pre rodinné spory. Jeden pán si zas našiel adoptívneho starkého, s ktorým si chodí užívať spoločný čas.

„Pre mňa jeden z najsilnejších momentov bol, keď sa pošta roznášala do časti s ležiacimi pacientmi. Seniorka, ktorá už dobre ani nevidela, ani nepočula, dostala do rúk pozdrav, ohmatala ho a pritisla na srdce.“

Láska sa skrýva v maličkostiach. „Mňa to naučilo, že očakávať vianočný zázrak, a neurobiť preň nič je chyba. Aby mohol prísť, musíme mu pomôcť, ako len vieme,“ pointuje Ľubica. „Na okamih stáť v topánkach seniorov a potešiť ich tým ich spôsobom, to je dar. Obohacuje nás to.“

AJ OBUV JE ŠUVIKS

V posledných týždňoch sa po celom Slovensku čajovne, knižnice, obecné úrady, plavárne či cukrárne a mnohé ďalšie prevádzky menili na zberné miesta krabíc od topánok naplnených všakovakými prezentmi. Niekedy ich tam bolo toľko, že aj predajňa obuvi by bola šuviks. Výzva Koľko Lásky sa zmestí do krabice od topánok si totiž za sedem rokov už získala mnoho priaznivcov.

Drobnosti seniorov milo prekvapia. Snímka: facebook.com/ Vianočná pošta pre seniorov

„Do tejto aktivity som sa zapojila preto, lebo som empatický človek, ktorý chce rozdávať lásku – nikdy jej nie je dosť. Vedieť rozdávať je skutočná hodnota,“ delí sa s nami Alžbeta, ktorá prichádza odovzdať svoju škatuľu.

„Som zdravotná sestra, mám okolo seba prevažne starších ľudí a môžem povedať, že sa často cítia sami. Touto krabičkou chcem seniorom odkázať, že dali tomuto svetu veľa a že je v nej veľa lásky.“ Na otázku, či do nej vložila niečo špeciálne, odpovedá: „Kúsok seba.“

Ani mladí sa nedajú zahanbiť. Tínedžerka Monika si myslí, že Vianoce by mali byť viac o dávaní ako o dostávaní. „Ja mám pod stromčekom vždy veľa darčekov, tak som sa rozhodla toto šťastie posunúť ďalej,“ vraví. Všetko vyberala z lásky a obdarovanému posiela odkaz, že nie je sám a je tu niekto, kto naňho myslí.

(NE)KONKRÉTNE VYČÍSLENIA

Za projektom stojí Jana Galatová, ktorá si pri návštevách svojej mamy v nemocnici uvedomila, koľko seniorov je osamotených, bez návštev, s prázdnymi stolíkmi. Inšpirovala sa zahraničným projektom „shoeboxy“, kde deti plnia krabice hračkami a školskými potrebami pre deti z tretích krajín, a so Silviou Slobodou, ktorú myšlienka nadchla, sa pustili do práce.

„Prvé tri roky boli náročné. Manažovať taký rozsiahly projekt si vyžadovalo 12 – 16 hodín denne za počítačom či telefónom,“ spomína na začiatky Jana. „Ak čo i len jedna krabička zahriala niekoho na srdci a dala mu pocit, že svet je krásne miesto, stálo to za to.“ Dnes už majú po celom Slovensku zanietených koordinátorov a asi tristo dobrovoľníkov, ktorí každoročne obdarujú až 70-tisíc seniorov.

Dojmy seniorov sa však vyčísliť nedajú. „Reakcie na darček od neznámeho darcu, ktorý im venoval čas a myšlienku, sú neopísateľné. Pred šiestimi rokmi tomu len ťažko verili. Neustále sa nás pýtali, či je tá krabica skutočne určená len pre nich. S nadšením skúmali obsah, vychutnávali si sladké maškrty. Niektorí boli takí dojatí, že len plakali, neschopní slova.“

LÁSKA MENÍ ŽIVOTY

Malé zázraky by stačili na knihu. „Dedko našiel presne takú šálku, akú mal na izbe, no ráno sa mu odlomilo uško. Babička objavila pozdrav od rodiny s rovnakým priezviskom. Iný dedko športovec si zas našiel čiapku, po ktorej tajne túžil.“

Do skladu v kapucínskom kostole môže prispieť každý z nás. Snímka: facebook.com/ Vianočná pošta pre seniorov

Hoci teraz prvotné prekvapenie už nie je také silné, tešia sa ako deti, znova a znova ich prekvapí, koľko lásky ukrýva jedna krabica. Táto láska zasiahne nielen obdarovaných, ale aj tých, ktorí balíky kontrolujú, a samotných darcov.

„Často si pritom spomíname na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, a prežívame chvíle hlbokého citu a spojenia. Láska v krabici naozaj mení životy všetkých, ktorí sa na nej podieľajú,“ vraví Janka z vlastných skúseností.

„Vianoce sú o daroch, ktoré vychádzajú zo srdca – o čase, ktorý venujeme, o láskavosti, ktorú prejavíme, o úsmeve, ktorý rozjasní deň. Zamyslime sa, čo môžeme darovať tým, ktorí nemajú tak veľa. Pravé Vianoce sa začínajú tam, kde naše potreby idú do úzadia a láska k blížnym do popredia. Buďme tento rok tí, ktorí rozdávajú svetlo a teplo.“

OSOBNÝ PRÍSTUP

O pocit domova sa v Bratislave už vyše desať rokov stará nie náhodou pomenovaná nezisková organizácia Doma u kapucínov, kde klientom ponúkajú okrem prijatia aj odbornú pomoc. Zväčša ide o rodiny bez stáleho príjmu, samoživiteľov s deťmi, jednotlivcov, ktorí žijú z nízkeho invalidného či starobného dôchodku, alebo ľudí, ktorí sa z bludného kruhu chudoby nevedia vymaniť.

„Cieľom našej práce je poskytnúť im profesionálnu pomoc prostredníctvom sociálneho poradenstva, aby boli postupne schopní viesť kvalitný život aj bez našej pomoci,“ hovorí riaditeľka Barbora Ďuricová.

„Zakladáme si na osobnom prístupe k človeku. Záleží nám na jeho príbehu.“ Najdlhšiu históriu má projekt Stolček, prestri sa! Ide o potravinovú zbierku, prvýkrát sa konala Prvú adventnú nedeľu v roku 2014. „Získané potraviny distribuujeme prostredníctvom oddaných dobrovoľníkov priamo k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Osobný kontakt vytvára pocit dôvery a solidarity.“

Do Vianočnej pošty sa zapájajú i deti. Snímka: facebook.com/ Vianočná pošta pre seniorov

Na Starej Vajnorskej býva pod ich vedením veselo. V klube pre deti a mládež z vylúčených komunít vytvorili miesto na zmysluplné trávenie voľného času a rozvíjanie zručností, ktoré im môžu otvoriť cestu k lepšej budúcnosti. Šiesteho decembra sa tam zvykne zastaviť aj Mikuláš.

„Vidieť toľko šťastných detských tvárí bolo nádherné, až kým som si neuvedomila, v akých podmienkach tieto deti žijú. Práve preto je náš terénny tím v tejto lokalite, aby svojou ľudskosťou a profesionálnou pomocou pomohol týmto rodinám žiť dôstojnejšie.“

VIERA V ZMENU

V DUK-u zažívajú na prvý pohľad neriešiteľné situácie. Kde čerpajú silu? „Z viery v zmenu. Keď vidím, že sa životy ľudí menia čo i len o kúsok k lepšiemu, je to pre mňa najväčšia odmena a zdroj sily pokračovať.“

V  pondelkových popoludňajších hodinách ich môžete stretnúť v Petržalke pri výdaji teplého jedla ľuďom bez domova. Aj z málo druhu surovín dokážu stvoriť dobré porcie jedla, ktoré ochutia pekným slovom a milým úsmevom. Napĺňajú tak Ježišov odkaz hladných a smädných kŕmiť, o pocestných sa zaujímať, a to nielen na Vianoce.

„Skutočná solidarita by nemala byť obmedzená len na sviatky. Núdza a ťažkosti nemajú dátum v kalendári. Každý deň je príležitosť, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú. Vnímajme núdznych ako príležitosť konať dobro a šíriť Kristovu lásku,“ hovorí na záver Barbora Ďuricová.