Do útoku bežia dievčatá s hadicou

Keď sme prišli na ihrisko v Spišskej Novej Vsi, dobrovoľní hasiči a hasičky sa už v plnom prúde pripravovali na tréning.

Pekné počasie im hralo do kariet, takže prvý tréning pred sezónou mal veľký potenciál. Pre dievčatá z Odorína je počas letnej sezóny tréning najväčší časožrút. Chcú dosiahnuť čo najlepšie výsledky.

„Začala som v siedmich rokoch a odvtedy je to pre mňa srdcovka,“ hovorí Michaela, jedna z členiek tímu.

„Už šesť rokov behám za ženy, prirástlo mi to k srdcu. Obetujem leto, ale nikdy neľutujem. Je to drina, ktorá stojí za to.“

KAŽDÝ POST JE DÔLEŽITÝ

Činnosť dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) zahŕňa okrem samotného hasenia či dôležitého tréningu napríklad aj absolvovanie preventívnych prehliadok, ochranu prírody pred požiarmi alebo výpomoc v mimoriadnych situáciách.

Na reálne hasičské výjazdy však ženy dobrovoľníčky nechodia.

„Síce už presne vieme, ako zapojiť hadicu, ako ju položiť a utekať s ňou,“ rozpráva Majka Džubáková, „ale pri skutočnom požiari je to úplne iné.

Pri týchto situáciách pomáha dobrovoľný hasičský zbor obce, ktorý má na to vyškolených členov.“

DHZO zriaďuje zo zákona každá obec nad 500 obyvateľov. Rozdiel medzi DHZO a DHZ je teda v tom, že DHZ sa venuje špecifickej, športovej kategórii hasičstva.

„Definovala by som to tak, že ženy robia hasičský šport. Reprezentujeme tým našu obec. Ale pre nás je to najmä hobby, cez ktoré si vytvárame priateľstvá a zážitky,“ vysvetľuje ďalšia členka tímu Martina.

Pri tomto športe však členky tímu tu nie sú tak ľahko nahraditeľné ako pri inom kolektívnom športe.

Útočníka vo futbale môžete nahradiť iným útočníkom, ale pri hasičskom športe veľa náhradníkov nie je.

„Nedá sa povedať, ktorý post je v tíme najťažší, najdôležitejší. Všetky idú ruka v ruke. Stačí, že jedna urobí chybu, a odnesie si to celý tím,“ dodáva Martina.

ZAPOJIŤ A BEŽAŤ

Savica, sací kôš, stroj, hadica B, hadica C, rozdeľovač, prúdnica. To sú najčastejšie slová, ktoré od dievčat znejú.

Bez profesionálnych skúseností je pre nás ťažké pospájať si ich do rozumných súvislostí. No a bez znalostí náradia sa žiadny „hasičský útok“ nekoná.

„Začiatok útoku tvoria dievčatá, ktoré pripravujú savice a sací kôš. Naberieme do nich vodu a spojíme so savicou, ktorá ide do stroja,“ opisuje postup Majka.

Potom je na rade strojníčka. Napojiť hadicu C pre pravú prúdarku, zapnúť stroj, naskrutkovať savicu na stroj a dostať vodu v čo najkratšom čase dopredu k prúdarkám.

Bez vzájomného prepojenia hadíc by to však ďalej nešlo, preto nastupuje takzvaná béčkarka.

Je ňou Zuzka. „Mojou úlohou je zapojiť hadicu B do stroja, zároveň jej druhý koniec spojiť s druhou hadicou B, ktorá vedie do rozdeľovača, a okrem toho spájam pre ľavú prúdarku hadicu C.“

Ďalšia členka tímu je na pozícii rozdeľovačky. „Do rozdeľovača zapojím súbežne dve céčkové hadice a potom béčkovú. Vezmem rozdeľovač a bežím s ním dopredu na svoju značku.

Tým vlastne rozdelím dopravné vedenie, ktoré tvoria hadice B od útočného vedenia, ktoré tvoria hadice C,“ hovorí Ivica.

A na záver tú máme prúdy. Ľavá prúdarka Michaela pokračuje: „Ja musím zapojiť dva spoje – hadicu C s prúdnicou – a bežať k terčom.“ Takú istú úlohu má aj dievča na pravej strane.

Súťažiace na miesto! Pripravte sa, pozor! Výstrel a dievčatá bežia do útoku.

Jednota a súdržnosť tímu je najdôležitejšia. Každá pozícia je v ňom nenahraditeľná.

TRÉNING A ČAS

Každá pozícia si vyžaduje dôkladný tréning. Rozcvička, rozbeh, strečing, to je len začiatok. Potom nasleduje samotná príprava základne.

Pri otázke, čo z toho všetkého je najťažšie, padne trochu prekvapivá, no jednoznačná odpoveď – nájsť si spoločný čas.

„Jednota a súdržnosť tímu je najdôležitejšia. Aby to nebolo o tom, že sa dohodneme na tréningu a potom dievčatá napíšu, že nemôžu. Stačí jedna-dve a už sa nedá trénovať,“ vysvetľuje Martina.

Každá pozícia je nenahraditeľná, jedna nemôže urobiť dve úlohy naraz. Preto je tréning taký dôležitý.

Dievčatá sa učia aj disciplíne, ktorá je pri povolaní v záchranných zložkách kľúčová.

Počas tréningov zároveň zisťujú, ktorá je na ktorej pozícii najlepšia. Dobré bežkyne idú dopredu na útok. Silnejšie sú na poste strojníka a napájajú savice.

„Tie sú naozaj veľmi ťažké, a keď sú ešte plné vody, tak to vyžaduje riadnu dávku sily,“ konštatuje Martina.

„Počet tréningov závisí od toho, ako často sa vieme zmobilizovať a prísť. Snažíme sa aspoň dvakrát do týždňa.

Každá má nejakú prácu, brigádu, prípadne rodinu. Takže už sa to nedá, ako keď sme mali štrnásť-pätnásť rokov a jediné, čo nás zaujímalo, bolo stretnúť sa na tréningu, keďže sme tam boli všetci kamaráti a trávili sme tam najviac času,“ vysvetľuje Majka.

SEDEM HRDINIEK

Pri hasičskom športe je čoraz obvyklejšie, že sa mu venujú dievčatá, a to odmalička až po dospelosť. Väčšina z nich začala svoje pôsobenie v dobrovoľnom hasičskom zbore v siedmich rokoch.

A zo siedmich dievčat je zostavený aj súťažný tím v rámci ligových kôl: Majka, Erika, Vika, Zuzka, Ivica, Miška a Peťa.

„Tiež som sa pridala k hasičom, keď som mala sedem rokov. Všetci moji kamaráti tam chodili, pretože to bola najviac cool vec. Vždy som sa tešila, kedy už otvoria krúžok. A neskôr, keď hľadali prúdarku do tímu za ženy, tak som sa veľmi potešila a chcela som byť súčasťou ich tímu,“ hovorí s nadšením Ivica.

Martinu priviedla k hasičom staršia sestra. „Popri nej som začala, keď som mala asi desať rokov. Šport ma vždy lákal, potrebujem sa pohybovať; a čo by bolo lepšie ako toto? Robilo sa to u nás v dedine a celá partia sme sa stretli vonku, na ihrisku,“ zaspomína si.

LETO PLNÉ SÚŤAŽÍ

Cez týždeň dievčatá trénujú, aby si cez víkend mohli zmerať sily na súťaži. Aj tento šport má rôzne kategórie a ligy.

Regionálna hasičská liga Spiš, Spišská hasičská liga, Podtatranská hasičská liga a mnohé ďalšie.

Dievčatá z Odorína bežia v rámci prvej spomínanej. „Sú tímy, ktoré sa zapájajú do viacerých líg. Z  každej ligy postupuje najlepší tím a bojuje o superpohár,“ vysvetľuje Majka.

Tam si zmerajú sily tie najlepšie hasičské útoky z celého Slovenska a vyhlásia najlepší ženský a najlepší mužský tím v hasičskom športe.

„V každom kole sa zbierajú body za umiestnenia alebo čas, podľa toho, ako sú nastavené pravidlá.“

Mužských družstiev je vždy viac, preto z ich kategórie postupujú väčšinou dva tímy. Za ženy jeden tím z danej ligy, dokopy asi osem tímov.

„Náš okres je celkom silný, a kto sa dostane z okresu na krajské kolo, má veľkú šancu uspieť aj ďalej, na majstrovstvách Slovenskej republiky,“ dodáva Majka.

Počas sezóny je len v lige deväť súťaží. Ak postúpia, tak ešte viac. Niekedy je súčasťou sezóny aj nočná hasičská súťaž. „Minulú sezónu sme nezačali najlepšie. Boli tam úrazy, neplatné pokusy, zlé časy... V druhej polovici sme to ale zvládli. Vedeli sme sa zomknúť, motivovať sa navzájom, čo je v tímovom športe kľúčom k úspechu,“ hovorí Michaela.

Sezóna je pohyblivá, napríklad minulý rok začali súťažiť v máji. Tento rok začali s  tréningom už v apríli, ale sezóna súťaženia sa im začne v júni.

„Minulý rok sme základnú časť sezóny končili v septembri a vyvrcholenie bolo v októbri, tento rok je to skôr, končiť by sme mali v auguste,“ sumarizuje Majka.

KATEGÓRIE A PODMIENKY

Dievčatá súťažia v kategórii ženy, ktorá má spodnú hranicu 18 rokov. Ale výnimka aj tu potvrdzuje pravidlo.

„V tíme môžu byť aj tri dievčatá pod osemnásť, ale nie menej ako pätnásť rokov,“ vysvetľuje Majka.

Potom je kategória dorastenci, tú spĺňajú dobrovoľníci vo veku od pätnásť do osemnásť. A v kategórii žiaci sú tí, ktorí majú pod šestnásť.

Nielen kategórie, ale aj priebeh a podmienky sú rôzne. Týka sa to napríklad aj prípravy tesne pred súťažou.

„Niekedy na ňu máme tri minúty, niekedy päť. Niekde nám začnú stopovať už od momentu, keď skončí tím pred nami. Alebo sa na dané miesto položí mašina a čas už beží,“ vysvetľuje Majka.

Rozhodujúci je čas oboch prúdarok, ale do bodovacej tabuľky sa zapíše len jeden, ten horší... Takže niekedy je tá „horšia“ smutná. No na druhej strane je to motivácia zlepšiť sa. Na konci súťaže sa ešte zvykne vyhodnotiť aj najlepší čas prúdarov.

Treba si však dávať pozor, aby nedošlo k diskvalifikácii. „Nastať môže, ak by dvakrát došlo k predčasnému štartu. Alebo ak by prúdarka zostrelila nesprávny terč, či mala prešľap pri terčovej čiare,“ hovorí Majka.

Najkrajší moment pre dievčatá prichádza, keď sa podarí rozbeh a keď zabehnú čas hodný víťazov. „Naše DHZ a ani my ako tím by sme neboli tam, kde sme, keby sme nemali na čele ľudí, ktorí sa tomu venujú celý život. Preto veľké ďakujem patrí celej rodine Goduľovej,“ uzatvára Majka.