Duchovná studnica, z ktorej načerpali mnohí

Vhistorických priestoroch Spolku svätého Vojtecha nás víta historička Mária Zacharová (42), ktorá pracuje v knižnici a archíve SSV. Vzácne knižné diela si zaslúžia jemný prístup, a tak sa literárnych skvostov dotýka v bielych rukavičkách.

Pritom nám približuje okolnosti, ktoré predchádzali tomu, aby pred sto rokmi vyšiel kompletný slovenský preklad Svätého písma.

„V  18. storočí vypracoval prvý preklad Biblie do slovenčiny kamaldulský mních Romuald Hadbavný. Dielo ostalo v rukopise a je známe ako Kamaldulská Biblia. Prvý knižný preklad Biblie vydal na vlastné náklady kanonik Juraj Palkovič v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832,“ vysvetľuje Mária Zacharová.

Na Slovensku sa dovtedy používal najmä český preklad Biblie. „Bola to takzvaná Kralická Biblia, ktorá vznikla na konci 16. storočia. Biblická čeština, v ktorej bola vydávaná, bola zrozumiteľná i pre nás.“

                         
V archíve SSV sa nachádzajú vzácne rukopisy prekladu Starého i Nového zákona. Snímka: Erika Litváková

IDEÁLNA PLATFORMA

Genialita kňaza Andreja Radlinského sa prejavila nielen v založení Spolku svätého Vojtecha v roku 1870, ale aj v túžbe po slovenskom preklade Svätého písma. „Čerstvo založený Spolok svätého Vojtecha bol ideálnou platformou na realizáciu tejto jeho túžby,“ zdôrazňuje historička.

„Už na Prvom zriaďujúcom valnom zhromaždení 14. septembra 1870 bola schválená existencia troch odborov, z ktorých prvý bol určený práve pre Písmo sväté a životopisy svätých.“

Keď sa pýtame, prečo Spolok svätého Vojtecha nesiahol po preklade ostrihomského kanonika Juraja Palkoviča, historička hovorí, že najmä preto, lebo jeho dielo vyšlo v bernolákovčine. Jazykovo už teda nespĺňalo požadované kritériá, rovnako neobsahovalo poznámky a vysvetlivky. Z Palkovičovej práce však pri preklade vychádzal i samotný Radlinský.