Farský betlehem vlastnými rukami

Nový betlehem skrášlil kostol v Košickej Novej Vsi už vlani, pre tohtoročné Vianoce sa usilovne pracovalo na jeho rozšírení. „Betlehemy umelecky približujú deťom, ale aj dospelým, že Ježiš prichádza a stáva sa človekom. Na Slovensku sú často dielom ľudového rezbárstva a taký bol aj v Košickej Novej vsi.

Bol zaujímavo vyjadrený, chýbal však priestor okolo, širšia scenéria.“ V Taliansku scénu Božieho narodenia vkladajú do ich historického prostredia. „Má to u nich obrovskú tradíciu a rozmýšľal som, ako by to vyzeralo tu,“ vysvetlil Dominik Macák.

PODĽA STARÝCH FOTIEK

Povzbudený skúsenosťami z  Talianska sa podujal skúsiť to – scénu Božieho narodenia si naplánoval v prostredí starej Košickej Novej Vsi. Táto mestská časť Košíc, do roku 1968 samostatná obec, si zachováva dedinský charakter s rodinnými domami. Na historických fotografiách našiel Dominik Macák podobu starého kamenného kostola z 19. storočia.

TRIŠTVRTE ROKA SKÚŠANIA

„Ako chlapec som lepil papierové modely, neskôr drevené, aj keď u nás doma k tomu viac inklinoval môj mladší brat. Ja som skôr holdoval vláčikom, ale i tam bolo treba modelovať scenériu. V Taliansku, keď som mal možnosť vidieť, ako chlapi vyrábajú betlehem pre farnosť, som si uvedomil, že sa dá aj to.“

Figúrky si dali poslať z Talianska. Snímka: archív –DM–

Keďže nie všetky materiály, ktoré používajú Taliani, sú aj u nás, najprv prišla fáza skúšania. „Zisťoval som, aké náhrady použiť. Veľmi pomohol internet, kde sú dostupné rôzne videá. Skúšal som to na jednom betleheme, ktorý som si súkromne vytváral takmer trištvrte roka, kým som na všetko prišiel.“

PUTO OTCOV SO SYNMI

Keď ho pri modelovaní zbadala jedna mamička, nadhodila, že toto by určite bavilo aj jej synov. Nápad s betlehemom pre miestny kostol tak dostal ďalší rozmer. Farár pouvažoval, že ho nemusí vytvárať sám, ale môže zapojiť aj farníkov.

„Prečo nie, veď to môže byť vhodný spôsob farskej pastorácie, kde sa spája príjemné s užitočným a umožňuje to uvedomiť si, že Vianoce, to nie je len 24. december. Dôležitá je aj príprava, ktorá tomu predchádza a okrem duchovnej stránky môže mať formu vytvárania niečoho hodnotného pre farnosť.“

A tak vznikol na fare modelársky krúžok pre otcov so synmi, kde sa betlehem pre kostol rodil už ako spoločné dielo. „Podmienka bola, aby chalani prišli s otcami, lebo tam používame aj chemikálie, nože, skalpely či horúci drôt, čo sú nebezpečné nástroje.

Farár Dominik Macák s farníkmi na modelárskom krúžku. Snímka: autor

A zároveň tak mohla vyniknúť myšlienka, že nie farár učí deti modelovať, ale vlastní otcovia. Tí sa takto zároveň vrátili trošku do detstva,“ pousmial sa Dominik Macák. „Postavili sme to na vytváraní vzťahu medzi otcom a synom. Veď aj my sme sa v detstve učili takéto zručnosti väčšinou pri otcovi alebo dedovi. Ja by som sa inak všetkým deťom naraz ani nestíhal venovať.“

FIGÚRKY V TOSKÁNSKOM ŠTÝLE

Základným materiálom, s ktorým pracovali, bol styrodur, extrudovaný polystyrén. Je ľahký a dá sa tvarovať za tepla i za studena. Z neho postavili steny budov, na ktoré nanášali klasickú omietku.

Pri práci sa pohrali aj s detailmi. Snímka: archív –DM–

„Zo styroduru sa dá vytvoriť aj imitácia dreva či železa. Použili sme aj modulit, hlinu a balzové drevo, ktoré je vhodné, lebo je najmäkšie. K tomu drôtiky, rôzny zvyškový materiál, papierový kartón a, samozrejme, akrylové farby.“ Figúrky boli to jediné, čo zakúpili hotové, nechali si ich doviezť priamo z Talianska. „Sú v toskánskom štýle, odlievajú ich z epoxidu a maľujú ručne.“

V NEAPOLE AJ MARADONA

Taliani sa s detailmi dokážu naozaj pohrať. Ale nielen profesionáli, betlehemy si tam bežne vyrábajú vlastnoručne aj farnosti alebo domácnosti.

„Nepovažujú betlehem za niečo, čo tesne pred Vianocami len vyberú zo škatule. Ja som bol v jednej farnosti v Ríme medzi chlapmi, ktorí každý rok robili pre ich kostol iný betlehem. Aj v rodinách si tam aspoň časť robia sami, buď každý rok novú scenériu, alebo dopĺňajú niečo do starej. Je to súčasť ich kultúry. Figúrky si uchovávajú stále rovnaké ako dedičstvo, len si k nim dokupujú nové, pastiera alebo niečo iné.“

Istý čas žil Dominik Macák aj v Neapole, kde sa tieto tradície udržujú tiež. Ako základný materiál tam však na rozdiel od Ríma prevláda korok, pričom využívajú aj mach a betlehemy zvyknú stavať do veľkej výšky.

„Okrem základných figúrok si Taliani pridávajú také, ktoré sú im v danom regióne blízke. V Neapole bol v betleheme aj futbalista Maradona. Ktovie, možno tam medzitým už pridali aj Hamšíka,“ s úsmevom hovorí farár.

VINOBRANIE A ZABÍJAČKA

V Košickej Novej Vsi s futbalistami zatiaľ nerátajú, ale k rozšíreniu betlehema prišlo. Počas tohtoročných Vianoc sa môžu tí, ktorí zavítajú do tamojšieho Kostola sv. Ladislava, potešiť z dvoch nových scenérií. Jednou z nich je vinobranie. „V Košickej Novej Vsi totiž boli pôvodne vinice, preto je hrozno aj v jej erbe.

Vinič však zničil mor, preto sa obyvatelia neskôr začali živiť predajom výrobkov z mäsa na košickom trhu.“ Hoci je táto tradícia už minulosť, miestnych obyvateľov dodnes volajú „škvarkare“. V Betleheme preto najnovšie našla svoje miesto scenéria domácej zabíjačky.

NEZABUDOL NA FILIÁLKU

V čase našej návštevy Dominik Macák finišoval aj s betlehemom pre kostol vo filiálke v obci Hrašovík. „Zvolil som okolo Božieho narodenia palestínsku scenériu, teda niečo, čo by sprítomňovalo Betlehem, hoci to nebude priamo kópia tohto mestečka.“ Keďže chýr o šikovných rukách sa šíri rýchlo, zrejme ani tento hrašovícky betlehem nebude pre farára posledný. „Už ma oslovili ďalší dvaja kňazi, či by sme aj pre ich farnosti neurobili.

S časom je však trošku problém a najmä s priestorom na skladovanie. Aj keď sme vytvárali betlehem pre náš kostol, neustále sme ho museli prekladať, lebo v katechetickej miestnosti prebiehajú aj iné aktivity. Ale ktovie, možno v budúcnosti príde aj na to.“

PRI STOLOCH CÍTIŤ NADŠENIE

Modelársky krúžok na fare v Košickej Novej Vsi sa vytvorením vlaňajšieho betlehema neskončil. Pokračuje ďalej, po duchovnej stavbe farár povolil chlapcom vyrobiť si aj lietadielka či tanky. Na krúžok sme sa v jeden sobotný večer prišli pozrieť aj my.

Niektorí si práve vyrábali prístrešky, iní menšie vlastné betlehemy do drevených kaziet na víno. Kňaz vysvetlil, ukázal a chlapci potom už pracovali pod dozorom otcov. V miestnosti bola družná atmosféra a priam hmatateľný zápal. „Je to veľmi zábavné,“ nadchýnal sa Vilko Valigura (9), ktorý sa do krúžku prihlásil ihneď, len čo jeho vznik ohlásili v kostole.

„Na farskom betleheme som lepil dlaždice a veľa som robil s rezačkou, napríklad škridle. Teraz si vyrábam prístrešok na tank,“ ukázal nám rodiaci sa výtvor. „Najviac ma baví vyfarbovanie, je to super,“ pridáva sa aj Richard Kohl (11), ktorý vlani tiež prispel svojou časťou k stavbe betlehema pre kostol. „Kládol som malé kocky do podlahy a tiež omietku,“ prezradil. Za stolom pracuje s mladším bratom Viliamom, pod dohľadom otca Lukasa.

„Pre mňa je to skvelá chvíľa so synmi, kde im môžem odovzdať nejaké svoje znalosti. Máme tu na seba čas, vidím v tom samé pozitíva,“ pochvaľuje si sobotné večery na fare hlava rodiny.

PERFEKTNÝ NÁPAD

Aj v myšlienke betlehema pre kostol, kde dominujú miestne prvky, našiel Lukas iba plusy. „Povedal by som, že na Slovensku je to až revolučný nápad. Veľmi sa podaril. Kto je z okolia, vrelo mu odporúčam prísť si pozrieť, aké dielo sa dá vytvoriť z materiálu, ktorý ani nie je taký drahý.“

Figúrky si dali poslať z Talianska. Snímka: archív –DM–

Pri týchto slovách súhlasne prikyvuje ďalší z farníkov Vladimír Gutta. „Keď sme betlehem v kostole rozsvietili, mal som z toho vynikajúci pocit. Podieľal som sa na ňom so synom Richardom a pochvalu sme dostali aj od manželky s dvoma dcérami. Keď sme sa pri ňom celá rodina v kostole modlili, bolo to krásne.“

Krúžok so synom navštevuje naďalej. „Perfektný nápad. Ja som si ako dieťa papierové modely tiež spočiatku lepil so svojím otcom, kým som to neskôr nezvládal sám.“

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.