Ich úroda je v Božích rukách

Pri vstupe do kláštora mi podáva ruku môj hostiteľ, benediktín Jakub Kaliński. Na starosti má tunajšie polia a úžitkovú záhradu. Jeho úlohou je, aby sa spolubratia a ľudia, ktorí sa na tomto pokojnom mieste zastavia, nasýtili na duchu a neodišli ani s prázdnym žalúdkom.

Vchádzame do útulnej zasadačky, kde sa k nám pridávajú dvaja spolubratia. Brat Pavol, ktorý sa stará o  vinič, ovocné stromy a zemiaky. Damián zasa pestuje paradajky, papriky a inú zeleninu. „Prácu máme rozdelenú podľa schopností a možností, avšak nie je vylúčené, že niekto z  nás sa môže po čase venovať aj niečomu inému. Máme dlhodobé, strednodobé i krátkodobé plány a pri službách sa striedame. Najčastejšie po týždni alebo operatívne, podľa potreby,“ rozhovoril sa Jakub.

ČO NAJVIAC SEBESTAČNÍ

„Benediktínska regula hovorí, že kláštor by sme mali opúšťať čo najmenej. Preto sa snažíme byť čo najviac sebestační. V dnešnej dobe to už nie je celkom možné. Napríklad múku, mlieko a mliečne výrobky máme od iných dodávateľov alebo z obchodu,“ vysvetľuje. Z múky si však pečú vlastný chlieb.

Príprava chutného samporského chlebíka.

Brat Pavol je v Sampore momentálne vo formácii. Predtým pracoval v logistike a cítil, že svetský život ho nenapĺňal. Vyštudovaný zootechnik má veľmi blízko k zvieratám i pôde. „Obhospodarujeme dokopy 30 árov z  celej plochy našich pozemkov, ktoré majú rozlohu 7,5 hektára. Vedieme si aj presnú evidenciu stromov, spolu je ich stodvadsaťdva,“ približuje skúsený poľnohospodár.

Vysadených majú niekoľko desiatok jabloní, letné jakubky i zimné odrody na uskladnenie, napríklad odrodu Topaz. Nájdu sa však aj hrušky či slivky. „Pokusne sme vysadili i marhule a broskyne, ktoré sú veľmi citlivé na slnko a teplo. Sami sme zvedaví, ako sa im bude v našich podmienkach dariť.“

NEVYHLI SA ŠKODÁM

Krúpy či mráz im neraz zničili úrodu. Ani tento rok sa nevyhli škodám, najmä v dôsledku nedávnej júlovej smršte. Škody sú aj na viniči, hlavne na mladých výhonkoch i sadeniciach. „Vinič na jar zamrzol, potom sa prebral, no júlová smršť výrazne poškodila jeho strapce. Máme asi štyridsať stolových odrôd, pár muštových, spolu asi dvesto koreňov. Robíme z neho šťavu aj omšové víno,“ vymenúva Pavol.

V sade majú svoje miesto aj čerešne, višne, orechy, liesky, driene a tiež jedna moruša. K nim sa pridali kríky malín, ríbezlí, egrešov, muchovníkov či zimolezov. Tiež troška sadeníc čučoriedok.

Bratia občas skúšajú aj niečo nové. Tento rok zasiali napríklad pár semienok melóna a čakajú, čo z nich vzíde. Citróny vo veľkých kvetináčoch v blízkosti kláštorných dvier sa už zelenajú. Ešte pár teplých, slnečných dní a dozrejú do typickej žltej.

VOŇAVÁ RAJSKÁ ZÁHRADA

V žiadnom benediktínskom kláštore nesmie chýbať „rajská záhrada“, samporský nie je výnimkou. Svoje miesto v nej majú okrem kvetín aj bylinky. Pre vôňu, do čaju alebo ako príchuť do jedla. Úhľadne nasadená levanduľa, bazalka, šalvia, viacero druhov medovky, tymian... Tiež ligurček a saturejka, materina dúška. Pohladia zrak i chuťové poháriky, niektoré aj pošteklia nos.

Benediktín Jakub si pozerá úrodu i škody na viniči. Tento rok boli pre krúpy veľké.

Pavol sa stará aj o kvety a okrasné kríky. Počas slávností z nich robia výzdobu. Krásne a rozmanité – ruže, kosatce, georgíny, cínie... Pridávajú aj ľalie, petúnie, muškáty a rôzne letničky. „Snažíme sa, aby kvety kvitli a skrášľovali náš areál celý rok od jari do jesene. Počnúc narcismi, chryzantémami končiac,“ dopĺňa Jakub.

V DOME CHLEBA

S Jakubom sa presúvame „do terénu“. Chce mi ukázať, ako sa ich slová premieňajú do praxe. Prvá zastávka je v dome chleba. Menšia budova sa nachádza pri vstupe do kláštora. „Vítame tu hostí, konajú sa tu podujatia a tiež tu zvykneme pohostiť našich návštevníkov. Napríklad na slávnosť Premenenia Pána v auguste, ktorého patrocínium nesie tento kláštor,“ približuje.

Ukazuje mi aj pekáreň, ktorá je súčasťou domu. Okrem miešacieho stroja v nej dominuje veľká pec, v ktorej naraz upečú tridsať pecňov chleba. Na tri-štyri várky, aby im stačilo na viac dní. Nechýbajú regály s ošatkami ani veľké, kontajnerové zásobníky na rôzne druhy múky či menšie dózy na semiačka, ktoré sa do chlebíka pridávajú. Či už pre chuť, alebo i pre zdravie.

JAZIERKO I VČELY

Mnísi myslia aj na zásobenie vodou. Veľké množstvo rastliniek si pýta primerané množstvo vody. Tú čerpajú z vlastných zdrojov – troch studní. Zatiaľ majú dobrú výdatnosť. Vodu majú aj z potôčika, ktorý vteká do kláštorného jazierka. Momentálne je v prestavbe.

V čase mojej návštevy na ňom pracujú bratia Damián a František. Práca s lopatou a krompáčom im ide od ruky. Spevňujú okraje jazierka, upravujú svah, aby bol k vode plynulejší prechod. V  civilnom, pracovnom oblečení, s klobúkmi na hlave by ich človek na prvý pohľad nezaradil k mníchom.

S mojím sprievodcom následne smerujeme ku včelínu. O deväť včelstiev sa stará 90-ročný pán z obce, ktorý si s včelami dobre rozumie. „V minulosti choval vlastné, ale teraz žije sám, tak chodí k nám, kŕmi ich. S bratmi pobudne na rannej modlitbe, občas aj na raňajkách.“

BOHATÁ ÚRODA CIBULE

Od malých, užitočných tvorov kráčame po svahu aj k vinici. „Nedávne krúpy nám zničili mladé rastlinky a výhonky. Postihli i tie staršie. Ktovie aká úroda hrozna bude tento rok...“ necháva nedokončenú vetu starostlivý benediktín. „Omšové víno i hroznová šťava sú ,fajnovky‘, bolo by ich škoda,“ dodáva.

Následne sa presúvame do hospodárskej budovy – humna, kde vidno požehnanú úrodu cibule. Štíhly rehoľník zasadil tento rok päťdesiat kíl. Vzišlo z nej niekoľkonásobne viac. „Táto odroda sa nám vskutku vydarila,“ teší sa. Aby boli hospodárni, pre dobré využitie pôdy nasadili po cibuľovinách facéliu. „Potešia sa hlavne včely, ktoré ju majú rady.“ Po zozbieraní zemiakov mnísi zas zvyknú nasadiť horčicu.

MNÍCH HOSPODÁR

Ako postupujeme ďalej po poli, zdravíme novica Jána. Skláňa sa k fazuli, okopáva ju a odstraňuje burinu. Aby tunajší hospodári všetko stíhali, občas im s prácou pomáhajú brigádnici z okolia či Ukrajinci, ktorých prichýlili pri úteku pred vojnou. Nie vždy však všetko presne stihnú, ako chcú, to však patrí k životu.

„Niekedy je ťažké zladiť prácu mnícha a hospodára. Hlavne počas leta, keď je práce viac a nám sa práve treba modliť. Vtedy necháme všetko tak a modlíme sa. Nesmieme zabúdať, že sme mnísi a prečo sme tu. Práca a ostatné si vás počkajú, aj naša duša potrebuje stravu.“

MEDZI ZVIERATAMI

Osobitnou kapitolou starostlivosti sú hospodárske zvieratá. Stráži ich vlčiak Číro. Vyzerá „ostro“, z času na čas zašteká a vzbudzuje rešpekt. Mačiatka a zajace si počas našej reportáže pritúlila mladá Ukrajinka Ľudmila so synčekom Matejom, ktorí sú v kláštore na návšteve. A ich príbuzná – rehoľná sestra Konstancia hladí mladé zajačiky.

Benediktíni sú sebestační i v mäse. Preto chovajú napríklad aj zajace.

Brat Ladislav Mária zasa pidliká drievko a rozpráva bonmoty. Aj na účet kohúta, ku ktorému patrí veľký počet sliepok. V ich susedstve žijú kačky a husi. „Zvieratá, okrem nosníc, chováme výlučne na mäso. Ovce taktiež, prevažne plemeno suffolk. Žiaľ, nie je v našich silách ich dojiť,“ hovorí otec Jakub.

NIČ NEVYJDE NAZMAR

Mnísi sa snažia, aby nič nevyšlo nazmar. Z dopestovaných surovín a dochovaných zvierat majú mäso, zeleninu, ovocie. Všetko spracujú na rýchle skonzumovanie či do zásob.

Varia, pečú, zavárajú, mrazia. Podľa potreby i podľa toho, čo majú radi. Šestnásti muži ľúbia mäso i zeleninu. Mne z ich kuchyne chutil králičí perkelt a jablkový koláč.

Presné normy na dopestovanie surovín nemajú, prax ukázala, koľko čoho potrebujú. Aby nebolo ani málo, ani priveľa. Niekedy, ak majú navyše, aj podarujú.

Bratia sa tešia, keď sa úrode darí. No nie vždy je to tak. Pavol konštatuje, že to vychováva človeka. „Učí nás to trpezlivosti a pokore. Môžeme si tak uvedomiť, že všetko je v Božích a nie našich rukách.“

Prišli sme nakoniec, z kláštora ma otec Jakub vyprevádza slovami: „Boha fyzicky nevidíme, ale môžeme vstúpiť s  ním do spolupráce. Je úžasné vidieť, ako z malého semienka vyrastie malá či veľká rastlina alebo plod. Našou úlohou je urobiť všetko, čo je v našich silách a s dôverou, že on to dokončí.“