Japonsko je jednoducho iné

Ikonická 16-metrová brána Torii na ostrove Miyajima v Hirošimskej zátoke. Patrí medzi najfotografovanejšie scenérie sveta, pretože počas prílivu vyzerá, akoby sa vznášala na hladine.Snímky: Ivan Šulík
Krajina vychádzajúceho slnka, v ktorej pôsobili aj viacerí slovenskí misionári, láka čoraz viac turistov z celého sveta. Aj preto, že sa stala finančne dostupnejšou ako v minulosti. Keď do Japonska zavítal v 16. storočí sv. František Xaverský, vyzdvihol vzdelanosť a kultivovanosť tohto národa. Napísal, že je „veľmi zdvorilý a česť si váži viac ako čokoľvek iné“.
Keďže sme po krajine putovali iba krátky čas ako turisti, nemohli sme spoznať ani pochopiť jeho kultúru, predovšetkým jej odtienky. No aspoň sme sa jej dotkli a nechali sa ňou prekvapiť. Najviac v nás zarezonovala bezhraničná úcta k druhým ľuďom a sústredenosť na to, čo je podstatné.
Pravidlá
To, že Japonci milujú pravidlá, je zrejmé už od prvého momentu. Len čo sme v Osake vystúpili z lietadla a prešli na železničnú stanicu, všade sme sa stretávali s príkazmi či zákazmi vyjadrenými slovne alebo prostredníctvom piktogramov. Vďaka nim bolo každému jasné, kde má stáť a čo má alebo nemá robiť. Najfascinujúcejšie však bolo, že pravidlá všetci dodržiavajú. Dôvodom nie je strach z kontroly alebo trestu, ale úcta k druhému človeku.
Pred vstupom do metra aj vlaku stáli všetci v rade vpravo od dverí, ako to naznačovali stopy na zemi, aby po ľavej strane mohli cestujúci vystupovať. Nikomu by ani nezišlo na um predbehnúť sa. Na mnohých miestach sa čakalo posediačky, lebo Japonci vraj neradi stoja v rade, a tak pred bankou alebo obchodom boli neraz rady stoličiek.


