Je dobré pomôcť susedovi v núdzi

„Ak je susedovi zle, treba mu pomôcť. Aby aj on pomohol nám, keď nám bude zle. Iba tak si potom vieme spolu posedieť v čase, keď nám bude obom dobre,“ odpovedá Eduard Buraš na otázku, prečo pri svojich cestách na Ukrajinu neúnavne vozí humanitárnu pomoc.

„Niet nad dobré susedské vzťahy. Veď medzi ľuďmi neraz vidíme, ako ich naruší už aj to, že padá lístie alebo ovocie na druhú stranu plota.“

HROZNÉ OBRÁZKY

Kufor je plne naložený. Sviečky vyzbierali na Strednej zdravotníckej škole sv. Alžbety v Košiciach, tiež zdravotnícky materiál.

Ním prispela aj Katolícka charita a svoj dielik pomoci pridala i naša redakcia. „Vezieme aj oblečenie a hračky, ktoré poputujú do nemocničných zariadení pre deti,“ dopĺňa Eduard Buraš.

Pomoc smeruje na osvedčené miesto. K slovenskej rehoľnej sestre Mariette zo spoločnosti Congregatio Jesu, ktorá v Užhorode pôsobí už dlho. Dobre preto vie, ako s krabicami naložiť, aby sa ich obsah dostal k tým, čo ho vo vojnou zasiahnutej krajine potrebujú.

Zatiaľ sme však stále na Slovensku. Míňame Michalovce a debatujeme s mladou ženou z Ukrajiny, ktorá cestuje s nami.

Bezpečie pred vojnou našla v Košiciach, pochádza však z mesta Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti. Z mesta, kde napríklad v decembri ruský útok zasiahol civilný obytný dom s 32 bytmi, ostali z neho sutiny.

Jej brat s rodinou je stále tam, bojí sa oňho. „Takto to nemalo byť,“ hovorí a vyťahuje mobil. Rozrušene nám v ňom ukazuje vojnové zverstvá, obhorené ženské telá. Pozeráme na to s hrôzou...

Z humanitárnej pomoci sa vedia najviac tešiť deti. Snímka: archív respondentov