Katechézy Dobrého pastiera deti milujú

Katarína Kalíková, vedúca Átria Dominik v Diecéznom katechetickom centre Spišskej diecézy, deti víta aj so svojou asistentkou Annou Gibalovou. Priblížia im svet viery a liturgie pre ne blízkym spôsobom. Skupinka siedmich dievčat a dvaja chlapci vo veku od šesť do deväť rokov potichu vchádzajú a začínajú sa venovať rôznym činnostiam.

Niektoré deti kreslia, polievajú kvety, ďalšie pristupujú k reliéfnej biblickej mape Izraela a spoznávajú jednotlivé mestá Nazaret, Betlehem a Jeruzalem. Iné zasa zaujali figúrky Poslednej večere alebo dejiny spásy. Katechétky ich potichu pozorujú. Sledujú, ktoré majú o čo záujem, a približujú im danú katechézu.

Po chvíľke sa zhromaždia do kruhu. Klárka, ktorá prišla prvýkrát, sa zoznamuje s ostatnými členmi i pravidlami spoločenstva. Potom zas potichu každý pokračuje vo svojej práci, pomocou ktorej objavuje Boha a buduje si s ním vzťah.

ŽIVÉ BOŽIE SLOVO

Katechétka Katka prezentuje jednému z dievčat Klárke Bibliu, živé Božie slovo. Ukazuje Biblie v rôznych jazykoch a hovorí o vzácnosti tejto knihy. „Na pohľad je každá Biblia iná, a predsa je vo všetkých to isté Božie slovo – pre všetkých ľudí na celom svete,“ vysvetľuje.

Ukazuje tiež zvitky, ktoré knihám predchádzali, čo je pre dievča nová informácia. Davide sa zaujíma o liturgické predmety. Vedúca átria rozkladá karty a spolu uvažujú nad tým, z čoho sú predmety vyrobené, na čo sa využívajú, kto nám ich dal a kto na ich výrobe spolupracoval. Chlapec predmety suverénne pomenúva. Čas strávený na katechéze plynie veľmi rýchlo.

Cez rozhovory, kreslenie či modlitbu si budujú hlbohý vzťah k Bohu.

V závere nasleduje krátka ďakovná modlitba a deti odchádzajú domov. Skupinku starších detí o chvíľu striedajú tie najmenšie.

VLASTNÝM TEMPOM

Katechézy vznikli pred sedemdesiatimi rokmi v Taliansku. O ich založenie sa zaslúžila teologička a biblistka Sofia Cavalletti a učiteľka Gianna Gobbi. Táto metóda je výsledkom ich takmer päťdesiatročnej spolupráce pri hľadaní adekvátnej odpovede na nevyslovenú prosbu detí: Pomôž mi, aby som sa k Bohu priblížil sám. Vychádzajú z pedagogickej metódy Márie Montessori.

„Deti si slobodne zvolia činnosť s biblickými materiálmi a pomôckami, ktoré pre ne vytvorili katechéti. Vďaka nim hlbšie prenikajú do posolstva danej témy. Každý tu môže pracovať svojím vlastným tempom, ktoré je iné než tempo dospelého,“ približuje Katarína Kalíková. Dohliada na to, aby všetky pomôcky boli v súlade s pravidlami katechéz, dokonca ich aj vyrába.

ŠPECIÁLNY PRIESTOR

Katechézy sa konajú v špecificky pripravených miestnostiach – átriách. „Átrium nie je kostol ani typická učebňa, aj keď ju trochu pripomína. Deti a sprevádzajúci dospelí tu prežívajú svoje náboženské skúsenosti v rámci spoločenstva. Dospelí nie sú len ohlasovatelia radostnej zvesti, ale aj prijímatelia. Je to miesto, kde sa slávi Božie slovo, spoločne sa počúva, modlí a uvažuje, medituje a pracuje,“ dopĺňa Katka.

Názov átrium nie je náhodný, znamená „predsieň pred vstupom do chrámu“, teda miesto prechodu medzi svetským a liturgickým priestorom. Deti sú v ňom pozvané vlastným tempom budovať osobný, živý vzťah s Bohom. Átriá sú miesta modlitby, spoznávania viery a hlavne budovania vzťahu s  Bohom cez sústredenú prácu s katechetickým materiálom.

Pre deti sú to miesta podobné duchovným cvičeniam. Átriá nadväzujú na ranokresťanskú tradíciu, keď sa v predsieňach starovekých bazilík konali katechézy pre katechumenov. 

„Katechézy vždy prebiehajú v tichu. Ticho a pokoj sú pre deti veľmi dôležité. Nie sú o vedomostiach, sú o vzťahoch k Bohu, približujeme im ho cez nosnú katechézu, čítame im zo Svätého písma, ako volá Dobrý pastier svoje ovce po mene a vyvádza ich zo svojho ovčinca a ony idú za ním.“

PRÁCA SA STÁVA MODLITBOU

Katechézy na Slovensku zastrešuje občianske združenie, ktoré prekladá a vydáva odbornú literatúru, organizuje vzdelávanie pre záujemcov o túto metódu a reprezentuje tento program. Jeho riaditeľka a zároveň katechétka Lenka Bene prezradila, že na Slovensko sa dostali v roku 2017. Prvým átriom bola Ivanka pri Dunaji, dnes je ich bezmála šesťdesiat.

„Keď hovoríme o činnostiach, ktoré deti v átriu vykonávajú, hovoríme o práci, nie o hre, hoci by sa tak mohlo na prvý pohľad zdať. Deti pracujú, a tak hlbšie prenikajú do ohlásenej témy a spoznávajú Boha. Táto ich práca sa stáva modlitbou,“ zdôrazňuje.

SLOBODA ROZHODOVANIA

V  átriu majú teda deti slobodu pohybu, času aj voľby, ale zároveň nachádzajú rovnováhu medzi slobodou a disciplínou. Tie, ktoré prichádzajú prvý raz, potrebujú spočiatku veľa pomoci a podpory. Katechézy sú zamerané na rôzne vekové kategórie, deti od troch do šiestich rokov objavujú bezpodmienečnú Božiu lásku, ktorú v tomto veku najviac potrebujú zažiť.

„Vzťah s Bohom nadväzujú jednoducho, prirodzene, majú veľkú kapacitu na duchovné veci. Preto je veľmi dobré začať s vovádzaním do modlitby a do duchovného života práve v tomto veku,“ vysvetľuje Lenka.

Po absolvovaní prvej úrovne prechádzajú na ďalšiu. „Deti od šesť do deväť rokov sa začínajú pohybovať v čase a priestore a hľadať prieniky, spojenia jednotlivých tém, s ktorými sa už stretli. Otvárajú sa im otázky morálky a stávajú sa vnímavými na spoločenstvo, ktorého sú súčasťou.“

Na katechézach sa nemusia báť skúšania či známkovania. Deti medzi sebou nesúťažia, či sú lepšie alebo schopnejšie. Nie je tu žiadne porovnávanie, pretože osobný vzťah s Bohom má každý človek jedinečný.

PODĽA LITURGICKÉHO ROKA

Deti sa stretávajú v átriu každý týždeň a postupne prechádzajú presne danými témami. Postupujú podľa liturgického roka a sú dopĺňané ďalšími katechézami z oblasti Biblie a liturgie. Átriá sú rozdelené na špeciálne kútiky – zóny. V liturgickej zóne pracujú so zmenšeným modelom oltára a liturgických predmetov. Poznávajú ich názvy a postupne prenikajú do tajomstiev svätej omše.

„Rodičia hovoria, že deti sú na svätej omši sústredenejšie, poznajú jednotlivé liturgické predmety či gestá, dokonca doma vysvetľujú niektoré časti svätej omše a rodičov presviedčajú, že potrebujú ísť do kostola hovoriť s Ježišom,“ dodáva riaditeľka katechéz. 

PRAVIDLÁ PRE NAJMENŠÍCH

Najmenšie deti majú k dispozícii materiál aj z praktického života. Učia sa jemne a opatrne presýpať ryžu, následne prelievať vodu bez rozliatia, starajú sa o kvety. Samy prispievajú k pekne vytvorenému prostrediu. V rámci prípravných cvičení skladajú obrúsky, aby vedeli poskladať oltárnu plachtu pri modeli oltára.

V Advente objavujú tajomstvá vtelenia prostredníctvom biblickej geografie a príbehov z Ježišovho detstva. Ďalší kútik je venovaný paschálnemu tajomstvu – udalostiam Veľkej noci a podobenstvám o Božom kráľovstve. Pri všetkom sa riadia stanovenými pravidlami. Pomáhajú si, nevyrušujú druhých, za sebou si upracú. Neskáču si do reči, pracujú len s tým, čo už mali odprezentované. Takto sa učia sebaovládaniu. „Pri práci deti neopravujeme. Nie je natoľko dôležité získavanie vedomostí, ale budovanie vzťahu s Bohom,“ zdôrazňuje Katka.

TÚŽBA PO DOBROM PASTIEROVI

Na Slovensku sa konajú katechézy na takmer šesťdesiatich miestach. Zväčša vo farnostiach, ale aj v cirkevných materských a  základných školách. Každý týždeň sa na nich zúčastňuje tisícka detí. Do katechéz je zapojených aj tristo dospelých. Ide o katechétov dobrovoľníkov, ktorí si sami pripravujú prostredie a vyrábajú metodický materiál.

„Deti k  nám prichádzajú rady. Tešíme sa, že aj keď majú viacero krúžkov, chcú prísť k nám. Vidím ich veľkú túžbu priblížiť sa k Dobrému pastierovi. Spolu žasneme, radujeme sa z toho, čo nám Pán Boh dáva,“ delí sa Katka. Lenka Bene sa ku katechézam dostala cez dcéru.

„V Advente priniesla domov mapu Izraela a začala mi vysvetľovať, kde je ktoré mesto – Nazaret, Betlehem a Jeruzalem a čo sa tam stalo. Bola som veľmi prekvapená, až zaskočená, čo všetko to sedemročné dieťa vie a s akou vážnosťou a zároveň jednoduchosťou mi to vysvetľuje. Dnes je v tínedžerskom veku a stále vnímame, aký hlboký a  zdravý základ viery má najmä vďaka átriu a katechézam Dobrého pastiera.“

Lucia Šofranková je dobrovoľníčka v Átriu Dominik v Spišskej Novej Vsi. Učiteľka druhého stupňa je momentálne na materskej dovolenke. Ku katechézam sa dostala cez svoje štyri deti. „Keď som hľadala informácie, ako by som pomohla deťom trochu sa stíšiť, nájsť cestu k Bohu a spoznať Ježiša už v útlom veku, privítala som túto možnosť.“

V katechézach vidí veľký potenciál a zmysel. „Deti si už v útlom veku vedia vytvoriť pekný vzťah k Ježišovi. Sú spontánne a pokoj na ne vplýva veľmi dobre, obohacujúco. Sestrine deti, ktoré sem chodia a majú aj iné krúžky, sa vyjadrili, že chcú chodiť už len do átria.“