Každou výšivkou o čosi bližšie k Bohu

Pri pohľade na jej výšivky sme nešetrili slovami obdivu. Sestra Stella Mária sa však iba skromne usmievala.

EŠTE NEČÍTALA, UŽ VYŠÍVALA

Stella Mária Dolníková vyrastala v umeleckom prostredí. Jej otec Tibor je známy výtvarník. „Vyšívať som začala od útleho detstva. Ešte som nevedela čítať, ale už som vyšívala a háčkovala šatôčky pre bábiky,“ prezrádza s úsmevom.

„Babka bola krajčírka. Aj moja sestra, ktorá pracuje v múzeu, vie šiť. Mama vyšívala krížikovou výšivkou, ale viac háčkovala a štrikovala. Od nej som sa naučila, ako sa háčkujú čipky, lebo na liturgické textílie ich všetky robím sama,“ približuje.

Paly a ďalšie liturgické textílie vyšíva od svojich devätnástich rokov. S ornátmi však začala až v kláštore v Nitre, kam prišla v roku 2010.

Každá výšivka si vyžaduje čas. „Vyšitie ornátu je proces a určitým spôsobom aj zážitok, lebo sa rodí niečo nové. Trvá mi to minimálne štyri-päť mesiacov, ale zvyčajne je to pol roka. Každá výšivka pre mňa znamená určitý kus dejín – mojich osobných a aj dejín môjho vzťahu s Bohom.“

HĽADANIE ZÁBLESKOV FARBY

Vyšívanie však nie je jej prioritná práca, venuje sa mu iba vo voľnom čase počas rekreácie a večer. „Vďaka Bohu za dar, že nepotrebujem spať toľko ako väčšina ľudí. Niekedy mi stačí päť-šesť hodín. Takže nemám problém vyšívať do jedenástej večer a potom vstať ráno o piatej.“

Popritom stále háčkuje aj čipky na purifikátory a korporály. „Čipku však spravím celkom rýchlo. Keď sa poponáhľam, mám ju hotovú za týždeň.“

Sestrička hovorí, že v istom zmysle sa každou výšivkou približuje k Bohu. „Je to pre mňa kontemplatívna modlitba. Musím uvažovať, ako prostredníctvom výšivky vyjadriť zobrazované tajomstvo viery. Často pritom zavriem oči a v tme hľadám záblesky farby. Potom sa snažím dať von to, čo uvidia ľudské oči.“

Na výšivky sa nijako nepodpisuje ani nedáva žiadnu značku. No aj tak je jej práca hneď rozpoznateľná. „Myslím, že v každej práci je kus srdca človeka, či je to umelecké dielo, alebo preklad z nemčiny.“