Koledy, pokoj a skoršia polnočná

Pri vstupe do vestibulu si všímame fotografie, ktoré mapujú výstavbu zariadenia. Pred našimi očami sa tak postupne odvíja jeho príbeh. Pôvodne vzniklo výlučne ako diecézny domov pre kňazov na odpočinku, základný kameň požehnal v roku 1996 vtedajší košický arcibiskup Alojz Tkáč.

„Keďže však nikdy nebolo plne obsadené, neskôr došlo k rozhodnutiu, že sem budú okrem kňazov umiestnení aj seniori z civilného prostredia,“ vysvetľuje vedúca Domu pokojnej staroby – Diecézneho kňazského domova Františka Majocha vo Veľkom Šariši Terézia Judová.

Väčšinu prác pri výstavbe sa podarilo vykonať svojpomocne. Prvým riaditeľom bol dekan Pavol Marton, ktorý je v súčasnosti klientom domu. Zariadenie od roku 2003 prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Arcidiecéznej charity Košice, žije tu takmer 80 klientov, z toho desiati sú kňazi.

Aj v názve je meno kňaza - Františka Majocha, ktorý bol v roku 1919 za svoj horlivý postoj k vzniku Československa zavraždený rukou maďarského boľševika.

AKTÍVNA SLUŽBA KŇAZOV

Spolu s hostiteľkou Teréziou Judovou prechádzame do zimnej záhrady, kde dominuje veľký nástenný obraz milosrdného Ježiša. Je to miesto, kde sa za pekného počasia stretávajú prijímatelia sociálnych služieb so svojimi rodinnými príbuznými v rámci návštev. Za kňazmi na odpočinku často prichádzajú aj ich bývalí farníci.

„Naše špecifikum je, že vnášame do starostlivosti o prijímateľov duchovno a prípravu na večnosť, v čom sú nám veľkou pomocou ubytovaní kňazi,“ zdôrazňuje Terézia Judová.

V rámci svojich možností sa do duchovnej služby zapája väčšina kňazov. „Podľa vopred pripraveného rozpisu sa striedajú pri slúžení svätých omší v našej kaplnke zasvätenej svätému Jozefovi.“