Kostol na kalvárii ako prejav vďaky

Hneď vedľa modrého kostolíka s korunou na veži stojí fara. Keď sa usadíme v spoločenskej miestnosti, miestny kňaz Ondrej Rašovec nám vysvetľuje, že Oščadnica je hlavne turistická, folklórna, ale aj nábožensky založená obec. Deväťdesiat percent z takmer šesťtisíc obyvateľov sú katolíci.

AJ VZDOR VOČI KOMUNIZMU

Ľudia v  Oščadnici prichádzajú okrem farského kostola aj na kalváriu, ktorá je od roku 1948 pútnickým miestom. „Je poďakovaním za záchranu tunajších obyvateľov. Počas druhej svetovej vojny tu vďaka Bohu nikto nezahynul. Dedina bola zázračne zachránená, nepadol ani jeden výstrel,“ konštatuje farár.

Práve preto kňaz kanonik Štefan Krautman a notár Martin Bernát po vojne rozmýšľali, ako sa poďakovať Panne Márii za jej ochranu. Rozhodli sa vybudovať a venovať jej kostol i kalváriu nad obcou.

Bol posvätený 15. augusta 1948 a zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Na jeho posviacku prišlo okolo dvadsaťtisíc ľudí. „Bol to aj istý vzdor voči komunizmu, prišli tam vtedy celé Kysuce.“

A odvtedy tam ľudia chodia každý rok. „Oščadnická kalvária bola uznaná za oficiálne pútnické miesto skôr ako Turzovka. Je to najsevernejšie postavený jubilejný chrám na Slovensku.“

STÁLE SA NIEČO DEJE

Pre tunajšieho farára je cťou spravovať toto milostivé miesto a  rovnako aj farský chrám. Do Oščadnice každoročne na hlavnú púť na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v polovici augusta prichádza päťtisíc veriacich, ba i viac.

Z roku 1800 sa zachovala stará časť farského chrámu, nová je z roku 1941. Väčšia časť teda bola pristavaná cez druhú svetovú vojnu, rovnako ako škola, obecný a kultúrny dom, čo farár vníma ako paradox.

„Inde sa stagnovalo či búralo, tu sa budovalo,“ hovorí kňaz, ktorý spravuje farnosť od roku 2012. Netají sa vášňou k poľovníctvu ani k „lovu“ duší. „Veľa ľudí prichádza k sviatostiam, na sväté omše. Stále sa tu niečo deje, nie je to stereotyp. Ročne rozdáme aj stotridsaťtisíc svätých prijímaní.“