Kráľovná katakomb ponúka svoje skvosty

Keď horúce slnečné lúče dopadajú na rozpálené ulice hlučného Ríma, je tu jedno miesto, kde slnko nikdy nesvieti. Ani sa tu neodrážajú blesky fotoaparátov a nedoľahne sem ani smiech.

Niekoľko metrov pod zemou ukrýva Rím svoju druhú tvár – tichú a večne spiacu. Takí sú aj obyvatelia miesta, ktoré pred tisíckami rokov navždy zaspalo v čase.

DRUHÝ RÍM POD ZEMOU

Prudké dlhé schodište nadol, chlad a tma. V malej chodbičke so zatajeným dychom čakáme, kto sa prvý odváži prerušiť hrobové ticho. „Prečo vznikli katakomby?“ prekvapí otázkou sprievodca Jozef Uhnák. „Miesto,“ odpovedá si.

„V Ríme bolo čoraz viac kresťanov, ale nemali miesto na svoje hroby.“ Najskôr sa síce pochovávalo na verejných cintorínoch, ale napokon sa na pochovávanie začalo využívať sopečné pohorie, pretože tufový kameň sa ľahko obrába.

Úzka ulička Priscilliných katakomb, ktoré vznikli v 2. až 5. storočí, je po oboch stranách lemovaná hrobmi vyrytými do stien. Snímka: Martina Halúsková

OTVORENÉ A PRÁZDNE

Katakomby v Ríme však znamenajú viac než len úsporné riešenie. „S príchodom kresťanstva upadol do úzadia aj rímsky spôsob spaľovania tiel. Kresťania verili v zmŕtvychvstanie tela, a tak chceli byť pochovaní bez spaľovania,“ vysvetľuje sprievodca.

Úzka ulička Priscilliných katakomb, ktoré vznikli v 2. až 5. storočí, je po oboch stranách lemovaná hrobmi vyrytými do stien. Majú rôzne veľkosti – kedysi v nich ležali nielen dospelí, ale aj deti a tie širšie patrili manželom. Teraz sú však otvorené a prázdne.

Telá totiž previezli do uzavretej časti katakomb, aby návštevníci nenarúšali ich večný odpočinok. „Kresťania chceli pochovávať všetkých, teda aj chudobných, otrokov a  všelijaké vrstvy obyvateľstva.“

Pohľad návštevníka tak kĺže nekonečnými radmi hrobov, strácajúcimi sa v ďalekej tme. Tieto katakomby majú trinásť kilometrov, my prejdeme iba jeden. A to sa dvadsať metrov pod nami nachádza ešte jedno celé uzamknuté podlažie.

UMENIE V KATAKOMBÁCH

Prví kresťania nemali chrámy, v ktorých by mohli uctievať Boha. Väčšinou sa stretávali po domoch. Kolíska kresťanského umenia je však tu, medzi hrobmi. V skrytosti katakomb kresťanstvo začalo meniť Rím.

Keď Rimania písali informácie o tých, ktorí sú v hrobe, dôležitý bol dátum narodenia, vek, manželstvo, funkcia a podobne. S kresťanstvom prišla zmena. Pri mučeníckej smrti je dôležitý dátum smrti, ale aj dátum pohrebu.

„Povedal by som, že to bola veľká revolúcia, úplná zmena kultúry a zvykov. Kresťania menili spôsob života v pohanskom Ríme,“ konštatuje sprievodca.

Na jednom z hrobov zaujmú dve postavy, pravdepodobne filozofov, ktorí tu zrejme boli pochovaní. Snímka: Martina Halúsková

KUBIKULUM NEZNÁMEJ ŽENY

Priscilline katakomby, ktoré boli pravdepodobne pohrebiskom pre rodinu sv. Priscilly, sú známe aj pod názvom Kráľovná katakomb, pretože ukrývajú veľa skvostov v podobe nástenných malieb a mozaík, ale tiež preto, že v nich boli pochovaní mnohí mučeníci.

K jednému zo vzácnych klenotov sa dostávame, keď sa v stene pred nami objaví malá miestnosť – kubikulum, kde sa pochovávali bohatší obyvatelia Ríma. Toto kubikulum patrilo podľa hlavnej fresky žene.

Farebné maľby sú podľa Jozefa Uhnáka takisto znakom hrobu významnejšej osoby. Vďaka zosypanej zemi ochraňujúcej steny kubikula sa zachovali všetky maľby, no tabuľa na vonkajšej strane, ktorá mohla pomôcť určiť totožnosť ženy, podľahla ošiaľu, ktorý sprevádzal objavenie katakomb.

Ľudia si totiž mysleli, že všetci v nich pochovaní boli samí svätí a nastal veľký lov relikvií. Mučeníci tu síce skutočne boli pochovaní, ale ich hroby označovala palma a bola v nich aj ampulka s krvou. Maľby v  tomto kubikule majú kresťanskú ikonografiu.

Dominantná je postava ženy, zobrazená v podobe orantu – s rukami rozpätými v modlitbe. Nad ňou je centrálne umiestnená „maľba pastiera s ovcou na pleci, teda symbolické zobrazenie Dobrého pastiera Ježiša Krista.

Nad ním a pod ním sú zobrazené pávy, páv bol v rímskej dobe symbol večného života“, približuje sprievodca. „Na druhej línii sú zasa zobrazené prepelice. Tie nelietajú vysoko, preto sú symbolom pozemského života.“

Holuby s ratolesťou vedľa postavy ženy symbolizujú Boží zásah. Dve menšie maľby vľavo a vpravo od nej zobrazujú jej manželstvo a materstvo, dôležité životné udalosti.

RYBA AKO ZNAK KRESŤANSTVA

V období pochovávania v katakombách si ľudia ešte pred smrťou dávali zobraziť na hrob ako znak kresťanstva rybu. Ešte sa nezobrazoval kríž, pretože ukrižovanie bol bežný spôsob popravy.

„Pre pohanskú časť obyvateľstva sa spájal so zločincami, a preto by pre kresťanov tvrdenie, že ich Boh bol ukrižovaný, bolo takmer výsmechom.“ V gréckom jazyku sa ryba dodnes povie ICHTIS.

„Každé písmeno znamená jedno slovo – Iesous Christos Theou Uious Soter, Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Potvrdzujú to v katakombách nájdené tabuľky, inak by to boli iba interpretácie.“ Na niektorých hroboch sa okrem ryby našla zobrazená aj kotva, symbol nádeje.

ZOBRAZENIE PANNY MÁRIE

Klenotom Priscilliných katakomb je najstaršie zobrazenie Panny Márie s Ježiškom. Vedľa nich stojí muž ukazujúci prstom hore na hviezdu na nebi. Je to prorok Balám z Knihy Numeri, ktorý ukazuje, že hviezda má vzísť z Izraela.

„Vďaka tomu vieme, že je to obraz Panny Márie. Táto typológia Márie s Dieťaťom na rukách je niečo, čo poznáme dodnes. Na všetkých obrazoch, ktoré boli kedysi namaľované a dnes si môžeme kúpiť ich kópie, je Panna Mária s Ježiškom zobrazená v tej istej pozícii.“

Najstaršie zobrazenie Panny Márie s Ježiškom na rukách. Prorok Balám ukazuje prstom hore, že hviezda má vzísť z Izraela. Snímka: Martina Halúsková

KATAKOMBY ČAKAJÚ

Dvetisíc rokov staré steny katakomb sú aj plné značiek, ktoré tu zanechali archeológovia, aby našli cestu naspäť. Vatikánska komisia pre archeológiu tu naďalej občas robí výskum s doktorandmi a študentmi.

Reštaurátori sa starajú o ďalšie objavené maľby a prichádzajú sem aj kontrolóri statiky, elektriny a úrovne radónu. Priscilline katakomby však stále nemajú toľko turistických návštevníkov, koľko by si zaslúžili.

Možno preto, že sa nachádzajú na okraji Ríma. Budúci jubilejný rok je aj pre ne nádejou na zvýšenie počtu turistov. Tak na svojich púťach nezabúdajme na miesta, kde odpočívali naši predchodcovia a rodilo sa kresťanstvo.