Krstiteľnice s cvengom široko-ďaleko

Ku krstnému obradu neodmysliteľne patria krstiteľnice. Nadväzujú na ranokresťanské baptistériá, ktoré najprv stáli ako samostatné budovy, keďže nepokrstení nemali prístup do chrámov. Neskôr sa presunuli do vstupných častí kostolov, čo symbolizovalo, že dieťa môže postúpiť ďalej do chrámu až po prijatí krstu.

ODMENA OD PANOVNÍKA

Jedny z umelecky i technicky najkvalitnejších stredovekých bronzových krstiteľníc, ktoré ešte i dnes možno obdivovať v slovenských kostoloch, pochádzajú zo Spiša. Spája ich meno Majstra Konráda a jeho nasledovníkov a ich široko-ďaleko vychýrená zvonolejárska dielňa.

Jeho usadeniu na Spiši predchádzal veľkolepý počin, keď uhorskému kráľovi Ľudovítovi Veľkému odlial majestátny zvon v jeho sídle vo Vyšehrade. „Maďarským kolegom sa podarila jeho teoretická rekonštrukcia, mal tri metre a odhadom trinásť ton. Zo stredovekej Európy nie je známy väčší zvon.

Panovník sa mu odmenil tým, že ho oslobodil, aj jeho dvoch bratov, od platenia pozemkovej dane v akomkoľvek meste alebo dedine, keďže ich zaradil medzi svojich familiárov,“ približuje historik Miroslav Števík z Múzea Spiša, ktorý známe fakty o Majstrovi Konrádovi zhromaždil v knihe Putovanie dejinami Spiša III.