Mať vlastný názor, nie vlastnú pravdu

Posledné roky zažívali mediálni pracovníci neľahké časy. Najprv ich zasiahla vražda kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenice, potom čelili covidovým rokom plným nenávistných správ. A keď sa spoločnosť ešte nestihla spamätať z pandémie, nasledovali vojnové správy.

Za tie roky sme sa dozvedeli tisícky informácií. Protichodných, nepravdivých, skreslených aj neoverených. Šíria sa nielen z  dezinformačných a propagandistických webov, ale nastupujú aj výtvory umelej inteligencie.

Vyznať sa v správach, nepodľahnúť prvým emóciám, triezvo selektovať, hľadať pravdu – to potrápi aj skúsenejších.

NEVNÍMAŤ SVET ČIERNO-BIELO

Pre pracovníkov Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS) je pravda základom ich práce. Spravodajca Michal Lipiak vysvetľuje, že TK KBS ako súčasť generálneho sekretariátu biskupskej konferencie plní v prvom rade úlohu jeho tlačového oddelenia.

„Monitorujeme dennú tlač, rádiá a televízie, vydávame spravodajský servis zo života Cirkvi doma i vo svete.“

Zdrojom ich informácií sú preto prevažne domáci či zahraniční ľudia z Cirkvi. Pri rozlišovaní falošných správ od dôveryhodných sa riadia heslom: „Keď chceme vedieť, čo učí Cirkev, čítame to, čo Cirkev hovorí či píše. Kde? Na oficiálnych kanáloch Cirkvi či v katolíckych médiách.“

Odporúčajú preto dobre vyberať zdroje a „overovať, overovať a overovať“. Aj napriek tomu sa im však stalo, že nechtiac uverejnili nepravdivé informácie. „Za chybu sme sa ospravedlnili a text sme opravili,“ hovorí o bežnom postupe.

V dnešnej spoločnosti reagujú ľudia na niektoré správy s emóciami. Veriaci nie sú výnimka a vášne badať aj v cirkevnom prostredí. Najmä na sociálnych sieťach. No občas aj v TK KBS dostanú nepríjemný telefonát, mail či súkromnú správu.

„Vždy pozývame k tomu, aby ľudia nevnímali svet čierno-bielo, aby vyberali objektívne informácie a na ich základe robili správne rozhodnutia.“

Ak ideme priamo k zdroju, je väčšia šanca, že informáciu interpretujeme pravdivo a bez skreslení, hovorí Martin Šajgalík z Rádia Lumen. Snímka: archív Rádia Lumen

PRIAMO K ZDROJU

„Ak hovoríme o kresťanskej žurnalistike, aj katolícky novinár si z času na čas musí určitú informáciu preklepnúť. Napríklad telefonátom s hovorcom diecézy,“ približuje redaktor a PR manažér Rádia Lumen Ivo Novák.

Počas rokov praxe sa spriatelil s mnohými kňazmi, zasvätenými či laikmi na rôznych pozíciách, na ktorých sa môže spoľahnúť. „Pri čerpaní informácií beriem s rezervou najmä tie zdroje, ktoré sa snažia o senzáciu, prípadne osobné obohatenie alebo rozoštvávajú spoločnosť.“

Obracia sa preto na oficiálne zdroje ako TK KBS či portál Vatican News. Pre programového riaditeľa rádia Martina Šajgalíka je podstatné ísť priamo k zdroju.

„Máme najlepšiu šancu, že pripravovanú tému podchytíme správne a pretlmočíme ju pravdivo a bez dezinterpretácií či skreslení, ktoré väčšinou vznikajú, keď sa informácia posúva cez niekoľko medzičlánkov.“

Prácu so zdrojmi rozdeľuje do dvoch oblastí – priame zdroje a sprostredkované zdroje. V prvom prípade ide o priamy kontakt s ľuďmi – respondentmi, o ktorých redaktori pripravujú správu alebo sú priamo na podujatí, o ktorom reportujú.

„Pri práci so sprostredkovanými zdrojmi preberáme informácie z iných agentúr alebo zahraničných médií. Čerpáme z renomovaných a overených zdrojov, ktoré už v minulosti dokázali svoju vierohodnosť a kredibilitu.“

Hovorí, že nevyhnutnou súčasťou takejto práce je overenie faktov z viacerých nezávislých zdrojov. „Pokiaľ sa vzájomne potvrdzujú, tak je väčšia pravdepodobnosť, že je informácia pravdivá.“

SEDLIACKY ROZUM

Novinár časom získa určitý cit na rozlišovanie falošných správ od tých pravdivých, myslí si Ivo Novák. „Sú isté náznaky, kde vidíte, že daná informácia ‚klame telom‘ – neznámy autor, jednostranné pohľady, nátlak na čitateľa, poslucháča či diváka. To vždy zaváňa nekalými novinárskymi praktikami.“

Čitateľom KN radí: „Položte si otázku, nakoľko veríte redakčnému tímu média, ktoré sledujete. Sú tam dôveryhodné osobnosti? Sú tam ľudia, ktorí vás v niečom inšpirujú, alebo naopak, sú tam ľudia, ktorí sa už v minulosti vyfarbili klamlivými informáciami a polopravdami?“

Kolega Martin Šajgalík k tomu pridáva „štipku intuície a sedliackeho rozumu“. A to aj pri rozlišovaní správ či fotografií, ktoré má na svedomí umelá inteligencia.

„Pokiaľ poznáte to, ako fungujú katolícke inštitúcie, pohybujete sa v prostredí Cirkvi, sledujete správanie pápeža Františka, tak už pri prvom pohľade na fotografiu Svätého Otca v luxusnej štýlovej značkovej bunde vám musí začať blikať kontrolka, že niečo nie je v poriadku.“

KRITIKA AJ POCHVALA

Reakcie na relácie Rádia Lumen sa rôznia. Od pochvalných správ cez konštruktívnu kritiku, ktorá tvorcov rádia posúva vpred, až po ventilovanie komplexov.

„Najväčšími a najčastejšími spúšťačmi emócií sú politické témy. To, či sme dali viac priestoru koalícii alebo opozícii, či nadŕžame jedným alebo druhým,“ hovorí programový riaditeľ.

„Paradoxne sa nám stalo už aj to, že v tej istej situácii sme podľa jedných protežovali koalíciu a krivdili opozícii, no zároveň sa nám v tom istom období ozývali iní poslucháči, že sme neobjektívni, lebo vysielame iba opozíciu a nedávame priestor koaličným stranám a poslancom.“

Ivo Novák však považuje za dôležité rozoberať v katolíckom rádiu aj rozdeľujúce témy ako politika, vojnový konflikt či postoj Cirkvi k pandemickým opatreniam.

„Môžeme síce mať vlastný názor, ale nemôžeme mať vlastnú pravdu. Nechcem byť pesimista, ale ak sa stretnete s človekom, ktorý má vždy vlastnú pravdu, asi už niet čo riešiť – taký človek definitívne stratil ochotu počúvať.“

VYHRÁŽKY AJ FACKY

Obaja redaktori vnímajú, že ľudia sú nervóznejší, no ohrozenie necítia. „Stretávame sa s vyjadreniami, že ak budeme naďalej vysielať a informovať tak či onak, budú musieť poslucháči prehodnotiť svoje členstvo v klube patrónov,“ hovorí Martin Šajgalík o vyhrážkach spojených so stopnutím finančnej podpory.

Ivo Novák však zažil aj zvláštnu reakciu: „Jeden poslucháč mi pri stretnutí v Trnave dal symbolickú facku. Vraj za jednu reláciu Zaostrené, ktorá sa mu nepáčila. Ani som sa nestihol spamätať a vzápätí mi povedal, že zvyšok mojej práce sa mu veľmi páčil a odovzdal mi tašku s pozornosťami pre redakciu. Nebolo to vyhrážanie, to určite nie, ale vtedy som si uvedomil, že zažiť niečo také v úplne inej intenzite je veľmi nepríjemné a môže vás to ľudsky zlomiť. Držme si palce, aby novinári na Slovensku mohli pracovať v dôstojných podmienkach.“

Spravodajský servis zo života Cirkvi doma aj vo svete ponúka Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Na snímke jej člen Michal Lipiak (vľavo) počas besedy s biskupom Jozefom Haľkom. Snímka: Peter Zimen

AKO NA SERIÓZNOSŤ

Spravodajstvo katolíckej Televízie Lux sa politike nevenuje. Aj z kapacitných dôvodov. Zaoberajú sa iba spravodajstvom, ktoré súvisí s duchovným životom, náboženstvom či Cirkvou.

„Čo sa týka Slovenska, ide o udalosti s celoslovenským dosahom. Ak ide o lokálnu udalosť, požadujeme, aby bola inšpiratívna pre iných,“ približuje dramaturg a kňaz Juraj Drobný. Spoliehajú sa pritom na overených spolupracovníkov. Život Cirkvi vo svete mapujú najmä z agentúrnych zdrojov.

„Sledujeme, či rešpektujú základné ľudské práva a slobody, definované Všeobecnou deklaráciou ľudských práv. Ak zdroj pristupuje s úctou a rešpektom k názorovým oponentom, môže to byť jeden zo znakov jeho serióznosti. Ak však zdroj nazýva názorových oponentov tupými ovcami, klérofašistmi, stredovekými tmármi, spiatočníkmi, vlastizradcami, rusofilmi, proamerickými agentmi a podobne, tu sa serióznosti nedočkáme.“

Podobne je to aj pri katolíckych zdrojoch. „Ak niekto odmieta autoritu pápeža Františka, čiže Petrovu autoritu – hoci je to aj renomovaný teológ, biskup či kardinál –, s tvrdením, že pápež podporuje migrantov, klania sa Pachamame, umýva nohy ženám, dal sa zaočkovať, tým len potvrdzuje, že i on čerpá z pochybných zdrojov.“

NEVERIŤ PRVOPLÁNOVO

Vedúca spravodajstva Jana Trávníčková dáva v Televízii Lux pozor aj na dobrý či zlý úmysel danej informácie. Tiež sa snaží hľadať pôvodný zdroj.

„Keď ide o Svätého Otca, často sa stáva, že sú jeho slová vytrhnuté z kontextu. Neverím im prvoplánovo a snažím sa vždy nájsť to prvotné, čo povedal.“ Vo virtuálnom svete sa pôvodný zdroj dá nájsť.

„Svätý Otec hovorí španielsky, čomu veľmi dobre rozumiem, alebo taliansky, čomu zasa rozumejú kolegovia. Samozrejme, sú aj zdroje, pri ktorých sa nedá dopátrať k pôvodu. Vtedy treba zvážiť, či je nevyhnutné o niečom informovať, kým si nie sme istí, že je to naozaj tak.“

Pred negatívnymi správami, ktorým sa venujú iné médiá, sa v TV LUX snažia prinášať skôr niečo povzbudivé či inšpiratívne, čo inde nenájdu.

„Informujeme však aj o prenasledovaných kresťanoch vo svete. Nie je to síce pozitívna správa, ale divákov naštartuje k pomoci. Pre Juraja Drobného, ktorý je v televízii roky supervízorom spravodajstva, je spôsob, ako sa nedať oklamať, kombinácia viacerých kritérií.

„Neskúmam iba samotnú informáciu, ale i pozadie jej vzniku, dôveryhodnosť zdroja a v neposlednom rade cieľ, ku ktorému vedie.“

Vo vysielacom voze. Redaktor kňaz Pavol Jurčaga a technik Peter Ondrejka. Snímka: archív Rádia Lumen

AUTENTICKÉ KRESŤANSTVO

Aj v katolíckej televízii potvrdzujú, že hoci svoju prácu robia najlepšie, ako vedia, nikdy neuspokoja všetkých. Od nepríjemných reakcií sa preto snažia odosobniť.

„Čo vnímam ako cestu napomáhajúcu k rozpoznaniu pravdy, je snaha o autenticky žité kresťanstvo nás tvorcov i našich divákov. Nasledovanie Krista nie iba v kostole a nie iba dodržiavaním niektorých pravidiel, často okrajových, až mylných,“ reaguje Juraj Drobný.

„Keď Ježiš požaduje lásku k Bohu, blížnemu a aj k sebe samému, nemôžem v každodennom živote spod tohto príkazu niekoho vylúčiť. Navyše keď samotný Ježiš aj vysvetľuje, čo tým myslí, napríklad keď požaduje milovať svojich nepriateľov.“

Jana Trávníčková zase upozorňuje, že aj keď sa to nie všetkým páči, pravda v niektorých veciach ostane pravdou. „Napríklad to, že covid existuje, hoci sa môžeme tváriť, že je to len výmysel. Ale vždy sa snažíme mať zmierlivú rétoriku, aby sme ľudí viedli k dialógu aj v témach, ktoré by mohli rozdeľovať.“

Preto sa cez pandémiu snažili doplniť ľuďom zatvoreným doma vo vysielaní to, čo im chýbalo, napríklad aj vysielaním svätých omší či modlitieb.

„Aj sa na nás ľudia hnevali, keď sme hovorili o očkovaní či protipandemických opatreniach, ale vychádzali sme z toho, čo sme vnímali ako väčšie dobro. Rovnako je to aj s vojnou na Ukrajine. Bez ohľadu na to, aký máme na konflikt názor, sú tu ľudia, ktorí trpia a my ako kresťania im musíme pomáhať.“

VZÁJOMNÁ POMOC

V slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News čerpajú priamo zo sledovania živej akcie Svätého Otca alebo z reportáže vyslaného redaktora.

„Pri iných zdrojoch sme si všímali, či majú oficiálny kredit, napríklad od biskupských konferencií, reholí a podobne. Pri necirkevných informáciách sme porovnávali viaceré zdroje a hľadali čo najoficiálnejší,“ hovorí bývalý dlhoročný vedúci redakcie Jozef Bartkovjak, SJ.

Informácie zo vzdialených kútov konzultovali aj s korešpondentmi sesterských redakcií Vatican News, ktorí svedectvá ľudí z prvej ruky zachytávali.

„Neraz to bol telefonický rozhovor s tamojším biskupom, ktorý opísal miestnu situáciu, alebo rozhovor s kňazom, rehoľnou sestrou či misionárom pôsobiacim v danej krajine. Tam bol dôležitý kredit danej osoby, aby poskytla vyvážený názor a opis diania.“

Vzájomná pomoc fungovala aj pri citlivých témach týkajúcich sa určitých krajín, ktoré riešili priamo s danou jazykovou sekciou.

Dramaturg Televízie Lux kňaz Juraj Drobný. Snímky: Erika Litváková

SLEDOVANIE ORIGINÁLU

Aj im sa neraz stalo, že zaevidovali skreslenie pápežových výrokov. „Ponúkli sme širšie a kontextualizované spracovanie danej veci. Ak bol dostupný zdrojový videozáznam, do správy sme dávali aj prepojenie naň.“

V  redakcii vychádzajú hlavne z doslovného prepisu pápežových slov v originálnom jazyku, čiže v taliančine alebo španielčine. Sledujú pritom, ako jeho slová interpretujú aj ďalšie agentúry.

„Pri citlivejších témach, napríklad pri tlačových konferenciách na palube lietadla, sme si odsledovali celú akciu z audiozáznamu alebo z videa, aby sme správne pochopili kontext, v ktorom dané slová zazneli.“

Pri preberaní skrátených verzií podania udalostí alebo výrokov pápeža boli opatrní a radšej si syntézy robili sami.

„Vatikánske médiá majú vlastný informačný a dokumentačný servis, ktorý pre redaktorov pripravuje kontextové informácie, štatistiky a podobne. Pred väčšími akciami, ako sú apoštolské cesty, sme mávali sedenia ohľadom kľúčových tém a kontextu, v ktorom sa udalosť bude odohrávať.“

VIAC OSTRAŽITOSTI

S rastúcimi nepravdivými správami musí podľa dlhoročného člena Vatikánskeho rozhlasu rásť aj naša ostražitosť. „Ak si niečo nemôžem overiť, tak to nebudem posúvať ďalej.“ Kritické myslenie treba pestovať u všetkých občanov, nielen u novinárov.

„Na odhalenie falošnej informácie neraz treba dlhodobo sledovať danú tému a na to je potrebný buď odborník, alebo človek, ktorý to má ako koníček.“

Za pravdivú informáciu považuje tú, ktorá „poctivo rešpektuje kompletné poznanie o danej veci, je vyvážená a priznáva svoje možné limity odkazom na informačné zdroje“.

Na obsah spravodajského portálu však dostávali aj emotívne písané sťažnosti.

„Väčšinou stačilo dotyčnému slušne a nekonfrontačne vysvetliť, odkiaľ sme čerpali a že si za napísaným stojíme. Niekedy bolo potrebné pomôcť čitateľovi rozšíriť si príliš subjektívne alebo zúžené vnímanie nejakej veci, napríklad pri otázke, prečo Svätý Otec použil určitý výraz alebo prečo sa k niečomu nevyjadril tak, ako by to dotyčný rád počul.“

Ak vycítili, že by bolo ľudí dobre zorientovať v pomotaných názoroch, venovali sa vo vysielaní téme širšie. Informačne a vysvetľujúco, nie polemicky.

DAŤ PRIESTOR VŠETKÝM

Redaktori sekcie Svet kresťanstva Konzervatívneho denníka Postoj sa spoliehajú na oficiálne agentúrne kanály a overené zdroje, ale napríklad aj na Konferenciu vyšších rehoľných predstavených či diecézy. Pri reportážach je to najmä o konkrétnych ľuďoch.

„Napíšu, že ich niečo trápi – od poplatkov za sobáše až po pochybných kňazov. Vtedy oslovujeme priamo respondentov, ktorých sa to týka,“ vysvetľuje Pavol Hudák. Zásada je dať priestor všetkým stranám a byť opatrný s informáciami z webov, ktoré vidia veci čierno-bielo.

„Pri vážnejších témach som zvlášť obozretný, ako napríklad v prípade obvinenia kňaza Marka Rupnika. Hoci o prípade písali zahraničné renomované weby, bolo treba vyhnúť sa bulvárnemu štýlu a sledovať viaceré zdroje.“

Jeho kolega Pavol Rábara práve pri tomto prípade zaznamenal, že ako prvé s tým vyšli talianske weby, ktoré nepoznal. „Bolo vidno, že išli do prúdov, kde treba byť pozorný. O pár dní to už však mali aj naše osvedčené agentúry či weby, takže človek cítil, že má zelenú a môže sa tomu venovať.“

OPISOVAŤ REALITU

Pri domácich témach je to ešte náročnejšie. „Je na nás, komu dáme priestor, a nedá sa vždy overovať, čo konkrétny človek povie, takže pravdivosť berie na seba. Napríklad keď farár v súvislosti s rastom energií povie, že fara skrachuje.“ Úlohou novinára je podľa nich opisovať skutočnosť takú, aká je.

„Každý má právo povedať svoj názor, no úlohou žurnalistiky je zistiť, kde je skutočná realita.“ „Redaktor sa musí odosobniť a nepretláčať len jeden názor,“ dopĺňa Pavol Hudák. „Ak píšeme o cirkevných veciach, našou úlohu je pripomínať aj učenie Cirkvi, hoci v praxi to možno vyzerá inak.“

Priznáva, že pri písaní článkov neraz musí zmeniť aj svoj vlastný názor. „V procese výroby si musím priznať, že aj keď možno so záverom nesúhlasím, realita je taká.“

Redaktori sekcie Svet kresťanstva Pavol Rábara (vľavo) a Pavol Hudák. Snímky: Erika Litváková

POZNAŤ AUTORA

Ako rozoznať seriózne médium od neseriózneho, napovie viacero jednoduchých faktorov. „Seriózny redaktor či fotograf sa pod každý svoj produkt musí podpísať. Na základe toho si ho vie človek dohľadať a prípadne ho kontaktovať,“ pripomína redaktor sekcie Svet kresťanstva.

Novinári aj čitatelia by si preto pri rôznych stránkach mali všímať, či sa vedia dopátrať k autorovi, k respondentom, o ktorých sa opiera, alebo či sa dá zistiť napríklad sídlo redakcie.

Pri správach zaváňajúcich polopravdami Pavol Hudák hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, vždy sa dá zdvihnúť telefón a zavolať človeku, o ktorom sa píše. Dať mu možnosť reakcie.

„Keď bola kauza, že biskup Rábek poslal poďakovanie Mariánovi Kotlebovi za podporu nejakého zákona, hneď sa mi to nezdalo. Zavolal som mu a otec biskup mi vysvetlil, že poďakovanie poslal všetkým predsedom politických strán, ktorých poslanci za zákon hlasovali, preto nemohol vynechať ani Kotlebu, no niektorí ľudia z toho hneď robili škandál na základe polopravdy.“

SLUŠNOSŤ TLMÍ VÁŠNE

Okrem pandémie, svätého prijímania na ruku či vojny vidia polarizujúce reakcie aj pri pápežovi Františkovi. „Má veľa fanúšikov, ale aj odporcov. Rovnako niektoré postavy v Cirkvi,“ načrtáva Pavol Rábara.

„Ľudia hľadajú odpovede,“ pokračuje Pavol Hudák. „Najmä z Poľska sa sem tlačia kontroverzné postavy, ktoré sú aj mimo Cirkvi, a ľudia sa nevedia zorientovať.“ No riešia aj základné veci viery.

„Prekvapuje nás, že najčítanejšie články sú napríklad o tom, ako sa obliekať do kostola alebo či sa môže ísť v sobotu na nedeľnú omšu.“ Bývajú zároveň aj najdiskutovanejšie, pričom diskusiu obaja novinári vítajú pozitívne, pretože je znakom, že ľudí téma zaujíma. Hoci nie všetky reakcie sú príjemné.

Snažia sa však na ne reagovať slušne a poďakovať ľuďom za ich názor. „Často sa potom stane, že po prvom ostrejšom maili príde pokojnejšia reakcia,“ dodávajú na záver recept na upokojenie vášní.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.