Medzi bytovkami, na dosah nemocníc

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Kramároch vyrástol medzi bytovkami, čomu sa prispôsobil svojou architektúrou. V panelákoch, ktoré ho obklopujú, ľudia oddychujú, varia, pracujú. Hneď vedľa vo farskom chráme má svoj príbytok Boh.

V ZNAMENÍ SRDCA

Farnosť iba nedávno oslávila dvadsať rokov. Privítal nás jej správca redemptorista Václav Hypius. Je popoludnie pracovného dňa, a tak kostol ticho spí. Iba pri oltári bliká večné svetlo.

Keď však náš hostiteľ zažne, svetlo okamžite ožiari veľký sklenený obraz za oltárom, ktorý sa teraz leskne a trblieta. „Kostol je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. A blízko je Národný ústav srdcových a cievnych chorôb. Srdce je krásny symbol. Je to náš patrón, náš titul,“ hovorí redemptorista.

Pýtame sa ho, ako sa farnosti darí takto uprostred bytoviek. Niektorým obyvateľom z okolia totiž prekážali hlasité zvony. „Našli sme kompromis. Rozumiem, že sú tu i ľudia po nočnej službe, a tak už ráno nezvoníme.“

K hlavnej lodi kostola je pristavená odhlučnená miestnosť, kde sa stretávajú spoločenstvá a počas svätých omší tam chodia rodinky s malými deťmi. Správca farnosti nám ukazuje i pavlač a Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie, kde je na Vianoce betlehem na Veľkú noc Boží hrob.

V tomto roku ich čakajú opravy. Náter kostola má už dvadsať rokov, a tak sa tešia na to, že ho vynovia. „Je to nákladné, no budeme sa musieť nejako poskladať. Ľudia sú štedrí. Je to ich kostol, náš spoločný. Zatiaľ sa oň pekne starajú, upratujú a robia výzdobu.“