Miesto stvorené na duchovnú turistiku

„Úcta k Panne Márii na tomto mieste nevzišla z ustanovenia cirkevnej vrchnosti. Objavila sa spontánne, zo zbožnosti tunajšieho ľudu. Napriek silným vplyvom reformácie si ju ľud zachoval a veril v mocný Máriin príhovor,“ začína rozprávať tunajší farár Ján Záhradník.

Miesto má súvis s nemeckým obyvateľstvom prichádzajúcim na Spiš po plienení mongolských kmeňov v trinástom storočí. „Nemeckí osadníci, karpatskí Nemci, si počas stáročí zachovali jazyk, zanechali po sebe charakteristickú a dômyselnú stredovekú architektúru a výrazne sa zaslúžili o rozvoj baníctva v našom regióne.“

Farár pripája aj možnú etymológiu pomenovania zrejme zo slov „schule“ škola a „loch“, teda skrýša, diera, brloh... „Ústna tradícia hovorí, že sem v rámci oddychu radi prichádzali študenti z mesta.“

NA POČIATKU BOLA SOCHA

V roku 1938 vyrezal František Pšenička, veriaci zo Spišskej Novej Vsi, drevenú sochu Panny Márie. „V nedeľu okolo sviatku Panny Márie Karmelskej ju preniesli v sprievode k studničke v Schulerlochu. Na toto miesto začali prichádzať ľudia z okolia.“

Kvôli zvyšujúcemu sa počtu veriacich vtedajší farár v Spišskej Novej Vsi opát František Rolný požiadal biskupa o dovolenie postaviť na danom mieste väčšiu kaplnku. Tá bola vybudovaná v roku 1947. „Prvú odpustovú svätú omšu v nej slúžil biskup Ján Vojtaššák.“

Socha v kaplnke. Od Márie sa chcú členovia spoločenstva učiť nasledovať Ježiša.

Odpust sa tu koná už viac ako 70 rokov a je spojený s požehnávaním a odovzdávaním škapuliarov ako symbolu zasvätenia Panne Márii a so zápisom do knihy Bratstva svätého škapuliara. Putujú sem veriaci z mesta i okolitých obcí.

Do rozvoja pútnického miesta sa už v čase výstavby prvej menšej kamennej kaplnky nad prameňom aktívne zapojil kňaz Štefan Koštial, ktorý vtedy pôsobil v Spišskej Novej Vsi. On ju aj požehnal 16. júla 1938. Sochu Panny Márie do nej vložili ako prejav vďaky za záchranu v prvej svetovej vojne.

„Tento vzdelaný, tichý a  pokorný kňaz prešiel nesmiernym utrpením v komunistických väzeniach. Zatknutý bol po poslednom neúspešnom úteku za hranice cez rozvodnenú rieku Moravu v skupine, ktorú viedol blahoslavený Titus Zeman. Pochádzal z mojej rodnej dediny, z Liptovskej Osady. Posledné roky jeho života som sa s ním ako bohoslovec často stretal,“ spomína duchovný otec Ján.

ROKY TVRDEJ TOTALITY

Aj po nástupe komunistickej diktatúry v roku 1948 sa tu ľudia naďalej schádzali na modlitbách. „Vtedajšia politická moc sa snažila utlmiť každý verejný prejav zbožnosti. Ale slávenie odpustu pretrvalo i v čase komunizmu. Niektorí kňazi, ktorým bol vzatý štátny súhlas, tu s malými skupinkami potajme slávili Eucharistiu.“

Andrej Bujňák, ktorý kedysi viedol Spoločenstvo kresťanských rodín na sídlisku Tarča, zasa spomína, že v časoch totality spolu s priateľmi tajne kultivovali prostredie okolo kaplnky a pri prameni. „Nenápadne sme nosili v ruksakoch štrk aj cement zabalené v igelitových taškách. Takto sa nám podarilo vybetónovať väčšiu plochu pred kaplnkou.“

Oceňuje pomoc tých, ktorí priložili ruku k dielu, i keď si uvedomovali riziká. „Každý prispel svojou ochotou, lebo to bolo dobré, správne aj potrebné.“

KAPLNKA A PRAMEŇ

Aj vďaka zápalu veriacich v časoch totality kaplnka v  Schulerlochu neupadla do zabudnutia, čo Jána Záhradníka teší a s radosťou konštatuje, že tento rok sa v nej veriaci modlili premiérovo deviatnik ako duchovnú prípravu pred odpustom. Poobedňajší čas samotnej slávnosti bol zároveň časom adorácie pred vystavenou Oltárnou sviatosťou.

Údoliu dominuje kaplnka ku cti Panny Márie Karmelskej. Počas mariánskych slávností sa od nej obvykle.

Kaplnka s  malou vežičkou sa nachádza na vrchu lúky uprostred lesa. „Spodná časť vežičky s otvárateľnými vrátami kedysi slúžila ako kazateľnica. Kazateľ vystupoval po strmých schodíkoch do vežičky, aby ho ľud dobre počul. V nej sa nachádzajú aj dva malé zvony.“

Kaplnka nedávno prešla celkovou rekonštrukciou, ktorá má prispieť k tomu, že sa Schulerloch stane pútnickým cieľom ešte väčšieho počtu veriacich z mesta i okolia. Neďaleko kaplnky je prameň, ktorý má zrejme liečivé účinky. Upozorňuje na to aj Andrej Bujňák:

„Istý František Leš sedával často vedľa prameňa pri kríži, kde sa modlil, občerstvoval i umýval touto vodou. Po niekoľkých procedúrach sa mu zlepšil zrak. Voda však doteraz nebola asi preskúmaná a nevie sa, či má naozaj liečivú silu.“ K prameňu i do kaplnky merajú cestu ľudia zblízka i  zďaleka. Chodieva k nej súkromne aj spišskonovoveský farár.

Prameň neďaleko kaplnky. Jeho krištáľová voda vraj má aj liečivé účinky.

„Keďže bývam na rušnom námestí, mám rád toto miesto ticha. Ale nie je to len o naplnení nejakej psychologickej potreby. Ticho nie je cieľ, ale predpoklad počúvania Pánovho hlasu. A on nám hovorí: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom...“

DO MÁRIINEJ ŠKOLY

Ticho a pokoj sme si v jedno letné sobotné popoludnie pred pätnástou hodinou vychutnali aj my. Zo spišskonovoveského sídliska Tarča sme časť cesty absolvovali autom, ale posledný úsek sme vyšliapali po svojich. Terén mal mierny sklon. Miestami nás zvlažovali kvapky dažďa, čo nám padlo veľmi vhod. Pred nami sa postupne odkrývalo malebné lesné údolie, ktorému dominuje spomínaná kaplnka ku cti Panny Márie Karmelskej.

Už z diaľky sme si všimli, že pri jej dverách sa združuje malá skupinka veriacich rôzneho veku. Prezradili nám, že sa sem raz do mesiaca chodia spolu modliť. Začínajú modlitbou k Duchu Svätému, pokračujú posvätným ružencom a rozjímavým čítaním. Väčšina z nich patrí do nedávno založeného spoločenstva Do Máriinej školy. Zodpovedná Dagmar Popreňáková nám o ňom ochotne povedala viac.

„Vzniklo pred rokom. Myšlienka na jeho založenie však vo mne zrela už dávnejšie. Vnímam ho ako Máriino dielo, do ktorého ma zavolala.“ Dôležité poslanie spoločenstva, ktoré má okolo dvadsať stálych členov, vidí v spojení pobytu v prírode s modlitbou na rôzne, aj farské úmysly.

K názvu spoločenstva ju inšpiroval farár, keď počas prvej odpustovej omše v Schulerlochu povedal, že prísť sem znamená vstúpiť do Máriinej školy. „To jasne naznačuje, že ideme do školy, v ktorej sa chceme učiť pokore, modlitbe a načúvaniu Pánových slov a kde sa chceme od Márie učiť všetkému, čo ju naučil Ježiš.“

OSOBNEJŠIE S MÁRIOU

Napokon vstupujeme do kaplnky aj my a  zúčastňujeme sa na duchovnom programe spoločenstva. Po hodinke modlitieb a duchovných rozjímaní pokračujeme v rozhovoroch. V súvislosti s odpustom ku cti Panny Márie Karmelskej Dagmar pripomína, že mali svoju premiéru v rámci spomínaného deviatnika.

Veriaci postupne vychádzajú z kaplnky na priestranstvo prežiarené lúčmi slnka. Medzi nimi zhodou okolností tri Márie, ktoré sme oslovili. Prvá Mária prezrádza, že je aj členkou škapuliarskeho bratstva, do ktorého bola zapísaná práve počas odpustu v Schulerlochu. „Veľmi mi to pomáha v duchovnom živote, keďže môžem Pannu Máriu osloviť osobnejšie. Verím, že moje prosby ohľadom rodiny a blízkych budú raz vyslyšané.“

Dagmar Popreňáková založila spoločenstvo Do Máriinej školy.

Ďalšia Mária konštatuje, že v škapuliari je už dvanásť rokov. „Toto miesto poznám veľmi dôverne, keďže som neďaleko bývala. Chodievala som sem s babkou každú nedeľu na modlitbu ruženca. Vždy o pätnástej bola kaplnka otvorená. Aj v súčasnosti sem často prichádzame s vnúčatkami v rámci cyklotúry.“

Tretia Mária, ktorá tiež patrí do spoločenstva Máriinej školy, si cení, že v ňom majú členovia k sebe blízko. „Sme vzájomne viac prepojení. Snažíme sa častejšie stretávať, vychádzať spolu, komunikovať. Niekedy je to ľahšie, niekedy ťažšie. Na tejto ceste nám však pomáha a vedie nás Mária.“ Pokoj a priestor na modlitbu v tichu pri Panne Márii nachádza na Schulerlochu aj Dagmar Popreňáková. „Vyrastala som na neďalekom sídlisku Tarča, takže som sem chodila pomerne často. A môžem povedať, že na tomto mieste som mala vypočuté aj niektoré modlitby.“

A my v tejto súvislosti ešte na záver pripájame myšlienku z informačnej tabule: „Je to náš malý karmel. Tiché a  pokojné miesto plné zelene je ako stvorené na duchovnú turistiku.“ Vrelo vám ju odporúčame ako súčasť dovolenkového či prázdninového programu