Možnosti sú rôzne, treba len skúšať

Chce to najmä trpezlivosť a jemnú zručnosť rúk. Tieto vlastnosti nechýbajú Beáte Leškovej (57) z obce Valaliky, preto si osvojila rôzne techniky zdobenia veľkonočných vajíčok. Keďže bola ochotná sa s nami o svoj kumšt podeliť, vybrali sme sa za ňou.

Vchádzame do obce susediacej s Košicami, ktorá sa do pozornosti médií v poslednom období dostala predovšetkým vďaka investícii známej svetovej automobilky, ktorá si tu buduje svoju fabriku. My sme však prišli kvôli niečomu inému. „Poďte ďalej, pripravila som sa na vás,“ víta nás Beáta Lešková.

CHRBÁT DOSTÁVA ZABRAŤ

Najprv nás zavedie do izby, kde má už nachystané všetko potrebné na to, aby nám ukázala niektoré techniky zdobenia. Začíname klasickým voskovaním. „Vajíčko vyfúknem pomocou striekačky a z vnútornej strany umyjem octovou vodou. Vymyslím si vzor a predkreslím si ho na vajíčko.“

Keďže vzory vo vajíčku aj vyrezáva, používa na to malú príručnú vŕtačku. „Robí sa s ňou celkom dobre, mám ju už viac rokov. Samozrejme, treba dávať pozor, lebo sa stáva, že vajíčko praskne. Najviac ,poteší‘, keď sa tak stane v poslednej fáze, keď je už skoro hotové,“ zasmeje sa.

Keď je vzor vyvŕtaný, vajíčko ide do dezinfekčného prostriedku a po vyschnutí prichádza na rad zdobenie zahriatym voskom rôznych farieb. „Bolo by zaujímavé spočítať, koľkokrát ide moja ruka s hrotom do vosku a potom na vajíčko. Závisí to od vzoru, ale určite je to niekoľko tisíckrát na jedno vajíčko.“

Napadá nám, že z toho musí ruka aj pobolievať. „Ani nie, asi je už zvyknutá. Skôr je to záťaž na chrbát, keď dlho sedíte zohnutí pri zdobení. Preto na chrbát aj cvičím, inak by som oň už dávno prišla.“

Na vyrezávanie vzorov používa Beáta Lešková malú príručnú vŕtačku. Snímka: Marián Špacai