Na kňazov útočí malária, na kostoly včely

Čadskí veriaci sú napriek chorobám a neľahkým životným podmienkam vďační aj za maličkosti. Snímka: archív –LH–
Vsrdci bratislavského Starého Mesta, v našej redakcii, sa začína nevšedný príbeh. Od N’Djameny, hlavného mesta Čadu, nás delí necelých štyritisíc kilometrov vzdušnou čiarou. Hodiny letu, viacero prestupov a záverečná cesta autobusom, na takéto dobrodružstvo sa musí pripraviť každý, kto by sa tam chcel vybrať.
„Ak pricestujete autobusom v noci, pred príchodom do N’Djameny vás neminie kontrola ozbrojenými vojakmi. Pokiaľ však máte v poriadku víza a všetky potrebné doklady, nemali by vám robiť problém,“ informuje náš sprievodca na diaľku páter Lukáš Hanúsek zo Spoločnosti Božieho Slova, ktorý v Čade pôsobí ako misionár tri roky.
„Život v meste je menej bezpečný ako na dedine, najmä po zotmení. Ide o otázku chudoby a alkoholu, čo vedie ľudí ku krádežiam a ublíženiam,“ varuje a pridáva odporúčanie neprovokovať miestnych fotením či hlučným správaním.
ŽIVÁ STOROČNÁ CIRKEV
Cirkev v Čade je mladá, v roku 2029 oslávi sto rokov. „Viera ešte len dozrieva a ľudia sa odpútavajú od tradícií, ktoré škodia spoločnosti a sú v rozpore s ich kresťanskou vierou.“
Ako jeden z pálčivých problémov verbista spomína čarodejníctvo, hlavne obvinenie druhého z jeho praktizovania. To má ťažké následky, lebo prakticky úplne ničí život obvineného.
„Často mu spália obydlie i majetok a vyženú ho aj s rodinou z dediny. Ide však najmä o závisť, ktorá vedie ľudí proti tým, ktorí sú úspešnejší.“
V každom prípade je miestna cirkev čulá a dynamická. Slávenie svätých omší je vždy živé, sprevádza ho tanec a hra na bubnoch tamtam.


