Na mieste úcty k Božiemu milosrdenstvu

Prvotný podnet prišiel od miestneho obyvateľa Jozefa Kerulu. Práve na časti jeho pozemku bol park vybudovaný. Inšpirovala ho aj účasť na kongrese Božieho milosrdenstva v diecéznej svätyni v Smižanoch. Ale pripomína, že dielo je v prvom rade Božie.

„Po hlbšom poznaní života svätej Faustíny, bohatstva myšlienok z jej Denníčka a jej apoštolátu, ako aj na neviditeľný pokyn Božej prozreteľnosti sa zrodila myšlienka uctiť si a šíriť ideu o nekonečnom Božom milosrdenstve,“ predstavuje Jozef Kerula svoje duchovné pohnútky.

PREKVAPENIE HNEĎ NA ÚVOD

Cesta k realizácii Parku Božieho milosrdenstva však nebola jednoduchá a bezproblémová. V posledný júlový deň roku 2010, za pekného letného počasia, sa začalo s bagrovaním. Lenže už na druhý deň prišli nečakané výzvy.

„Myslel som si, že v prípade vlastného súkromného pozemku je možné urobiť drobnú stavbu. Táto lokalita však patrí medzi archeologické náleziská a platia pre ňu špecifické pravidlá.“

Musel sa teda vykonať archeologický výskum a až po ňom, 10. septembra, došlo k definitívnemu povoleniu stavby. Jozef Kerula ani po rokoch neprestáva byť vďačný všetkým, ktorí sa zapojili do výskumných prác, nevynímajúc Pavla Hucíka, vtedajšieho farára v Bystranoch, kde Olcnava ako filiálka patrí.

POŽIADAVKY PAMIATKAROV

Po skončení výskumu museli byť splnené viaceré požiadavky pamiatkového úradu. „Aby bola stavba schválená, muselo sa napríklad dodržať, aby sa na chodníky použil prírodný kameň. Kostrové pozostatky z hrobov sa museli premiestniť na spoločné miesto, taktiež bolo nutné vytvoriť pomník z travertínu,“ vymenúva Jozef.