Na Štefana ožívajú vinše a koledy

Pôvodní obyvatelia obce sa živili hlavne poľnohospodárstvom, chovom oviec, výrobou a predajom bryndze. V chotári bolo vyše tridsať salašov.

Radikálny úbytok obyvateľstva spôsobilo vypálenie obce Nemcami počas druhej svetovej vojny. Dnes je za tým aj nedostatok pracovných príležitostí. Väčšinu domácich tvoria dôchodcovia, mladí ľudia sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk.

„Dlhšie sa tu nenarodilo žiadne dieťa. Vlani to bol jeden chlapček, rok predtým dievčatko,“ hovorí starostka Iveta Michalíková.

Čo dom, to originál

Pýchou obce je Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, vyhlásená v roku 1977. Kvôli nej do Čičmian prichádzajú turisti.

„Má to výhody, ale aj nevýhody, keďže vlastníci nehnuteľností si na nich nemôžu robiť svojvoľné úpravy. Musia si vyžiadať povolenie od pamiatkového úradu.“

Ročne sem zavíta vyše tridsaťtisíc návštevníkov. „Dôležitá je súdržnosť. Keď k nám totiž nebudú chodiť turisti, Čičmany môžu zaniknúť. V minulosti už boli návrhy, aby sme sa spojili s okolitými obcami. Boli sme proti,“ vraví starostka.

Chýrne maľby na domčekoch vznikli tak, že najprv sa príbytky natierali vápnom kvôli ochrane pred škodcami a počasím – okolo okien, dverí, na podvaloch. Prvé vzory boli jednoduché: krížiky, krúžky, paličky, lomené čiary. Typické ornamenty, aké poznáme dnes, pribudli až neskôr.

„Ich maľovanie bola výlučne záležitosť žien, dokonca súťažili o najkrajšiu výzdobu. Muži skôr pracovali v horách.“