Noviny prečíta bez okuliarov od a po z

Alžbeta nás privítala s radosťou a nadšením. Ochotne nám porozprávala svoj životný príbeh, plný modlitby a obety. Narodila sa v Dolných Orešanoch, kde prežila celý život. Vyrastala medzi štyrmi súrodencami, z ktorých je už jediná žijúca.

„Do školy som nechodila, vtedy sme boli všetci okrem otca doma. Ten chodil pracovať za päť korún a mamenka sa o nás starala. Siala konope, často ho vypierala v ľadovej vode, až z toho dostala reumu. Ale nemali sme jej za čo kúpiť lieky a injekcie. Vtedy bola ťažká doba. Nebol vodovod, elektrina ani práčky. Starala som sa o ňu osem rokov,“ načiera do svojej minulosti naša spoločníčka. 

DO KOČA I DO VOZA

Aby raz bola dobrá gazdiná, naučila mama Betku všetko, čo je k životu na dedine potrebné – kravy dojiť, husi kŕmiť, navariť, na žihľavu ísť, ale aj modlitbe a úcte k Pánu Bohu.

„Bola som veľmi pobožná, suseda radila mame, aby ma dala za rehoľnú sestričku. Ale ona povedala, že nie, ona ma bude opatrovať a tak aj bolo,“ hovorí typickým regionálnym dialektom.

Za manžela si vzala mládenca Karola Ilavského od susedov. „Býval naproti, len cez cestu od nás. Bol to slušný chlapec, na neslušnosti by som sa nikdy nedala. Do manželstva sme obidvaja vstupovali s čistým srdcom,“ zdôrazňuje.