Ochotné zanechať svoj jazyk i krajinu

Misijnú kongregáciu služobníc Ducha Svätého založil sv. Arnold Janssen spolu s bl. Matkou Máriou Stollenwerkovou a bl. Matkou Jozefou Stenmansovou.

„Svätý Arnold založil najprv Spoločnosť Božieho Slova. Ale keď prví misionári odišli na misie, vrátili sa so skúsenosťou, že do niektorých rodín nemohli vstúpiť, s niektorými ženami nemohli komunikovať. Tak sa objavila potreba žien na misiách, aby boli bližšie a nápomocné iným ženám,“ hovorí na úvod sestra Pavla Peštová.

MODRÉ A RUŽOVÉ

Matka Mária spolu s Matkou Jozefou chceli byť misionárkami, ale Arnold nemal v úmysle zakladať ženskú rehoľu.

Spočiatku len slúžili v misijnom dome. Čakali jedenásť rokov, kým sa zakladateľ rozhodol aj pre vznik ženskej rehole.

„Bolo to v roku 1889, keď založil nás – modré sestry. Ale keďže vedel, že práca v misiách je náročná, a chcel, aby ju niekto podporoval aj vytrvalou modlitbou, založil tiež Kongregáciu služobníc Ducha Svätého ustavičnej poklony – ružové sestry.“

„Mojou túžbou vždy bolo a stále je slúžiť Duchu Svätému a prinášať pokoj. Byť služobnicou, ktorá mu dovolí, aby cezo mňa prinášal pokoj vo svete,“ hovorí sestra Pavla Peštová. Snímka: Erika Litváková

DUCHOVNÉ CVIČENIA

Až o niekoľko rokov neskôr vznikol komunitný dom aj na Slovensku – 22. júla 1931 v Spišskom Štiavniku. Tamojší kláštor sa stal domom na duchovné cvičenia.

„Po nežnej revolúcii sme sa postupne vracali späť na Slovensko, aj do Spišského Štiavnika. Tam sme po potrebných úpravách domu znovu začínali s duchovnými cvičeniami. Boli to síce jednoduché podmienky, ale ľudia chodievali radi a často. Za rok prišlo na tieto duchovné cvičenia aj tisíc ľudí,“ približuje históriu sestra Pavla.

Boli to trojdňové duchovné cvičenia, kde ľudia spoločne žili vierou a delili sa o svoje zážitky. Teraz sa sestry snažia túto duchovnú aktivitu obnoviť. „Chceme tu u nás otvoriť duchovné centrum. Máme nevyužité priestory, ktoré slúžia sestrám, keď sa vracajú z misií na dovolenku, ale to nie je často. Preto ich chceme ponúknuť na duchovnú obnovu a stíšenie pre tých, ktorí budú mať záujem.“

Zatiaľ ich realizovali len v malej, skôr súkromnej podobe. „Do budúcna by sme chceli odpovedať na potreby dnešného uponáhľaného sveta ponukou stíšenia a poskytnúť ľuďom potrebný priestor na duchovné, osobné stretnutie s Bohom. Pretože prioritou Arnolda Janssena bolo, že práve prostredníctvom duchovných cvičení služobnice Ducha Svätého šírili úctu k nemu, ako hovorí aj náš názov,“ myslí si sestra Pavla.

Súčasťou kláštora je aj Domov sv. Jozefa, kde sa sestry o seniorov starajú v atmosfére lásky, radosti a modlitby. Počas našej návštevy sme ich stretli práve pri spoločnej modlitbe. Snímka: Erika Litváková

MISIJNÉ POSLANIE

Poslaním sestier je v Duchu Svätom najmä misionárska služba. Do rehole vstúpili s cieľom ísť tam, kam ich generálne vedenie pošle; tam, kde ich najviac potrebujú.

„Každá sestra má byť ochotná zanechať svoj jazyk i krajinu a ísť do krajiny, ktorá je jej určená. Musíme byť otvorené pre misijné poslanie, pre misiu, kdekoľvek je potrebná,“ hovorí sestra Pavla o najpodstatnejšom pravidle rehole.

Misijné určenie dostávajú sestry pri skladaní večných sľubov. „Každá sestra zostáva v misijnej službe, dokiaľ jej to zdravie dovolí. Alebo kým kongregácia neurčí, že je potreba misiu zmeniť.“

Inou možnosťou je odísť na päť rokov alebo si provincia môže vyžiadať sestru z inej provincie na tri či šesť rokov – po vyplnení konkrétnej úlohy sa potom vracia späť alebo dostáva nové určenie.

„Ja som bola šesť rokov v Ríme, sídli tam generálne vedenie kongregácie. Išla som na tri roky s možnosťou predĺženia na ďalšie tri. Ale keďže bol covid, bolo to nakoniec sedem rokov,“ spomína setra Pavla, ktorej služba vo svätom meste spočívala v správe domu.

„Bola to veľmi pekná skúsenosť. V komunite sme boli sestry z trinástich národností. Mohla som hlbšie zažiť jednotu v rozdielnosti a zvlášť veľkosť a hĺbku Božieho daru, ktorým trojjediný Boh obdaril každú jednu z nás rehoľno-misionárskym povolaním.“

Radosť a pokoj im prináša aj práca v záhrade. Svoje poslanie a službu napĺňajú v každom smere. Snímka: Erika Litváková

ROZMANITOSŤ SLUŽBY

Vyše 2 800 sestier Kongregácie služobníc Ducha Svätého je z 50 národností a pôsobia v 46 krajinách sveta.

Preto je aj ich služba taká rozmanitá. Zo slovenskej provincie je na misiách jedenásť sestier.

„Napríklad sestra Aurélia je na misii v Brazílii a pôsobí tam už dvadsať rokov, čiže odvtedy, čo pri zložení večných sľubov dostala toto misijné určenie.“

Rozmanitosť sa netýka len krajín, kde pôsobia, ale aj odvetví. „Do kongregácie prijímame mladé ženy s rôznym špecifickým zameraním. Môžu mať akékoľvek vzdelanie. Podľa svojich schopností a vzdelania sú nasadené do apoštolátu, v ktorom môžu rozvíjať svoje talenty a pomáhať druhým rásť,“ vysvetľuje sestra Pavla Peštová.

Či už v práci s chudobnými, v nemocniciach, v sociálnych zariadeniach, v katechéze alebo pri plnení nejakej špeciálnej misijnej služby podľa potrieb miestnej cirkvi.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU. 

Pri výbere krajiny zohľadňujú aj túžbu sestier – môžu si podať návrh na tri krajiny pôsobenia. Zároveň sa kongregácia snaží odpovedať na aktuálne potreby misijných krajín, čiže napokon dostáva sestra misijné určenie po konzultácii s generálnym vedením.

Kedysi sestry posielali na misiu po sedemročnej formácii a zložení večných sľubov. Teraz sestry odchádzajú už aj počas formácie.

„Práve išla jedna sestra z Česka do Etiópie, kde pôsobí ako lekárka. Šla na päť rokov ešte pred zložením večných sľubov.“

HĽADANIE DUCHA

Misijné sestry šíria úctu k Duchu Svätému svojou oddanosťou slúžiť mu. Sú otvorené a ochotné načúvať mu, pretože najdôležitejšie pre ne je dať sa viesť Duchom Svätým. „

Naším poslaním je byť svedectvom, že je to možné a že nás to nezotročuje, ale robí slobodnejšími.“ Sestra Pavla hovorí, že Duchu Svätému by sme mali dať priestor, aby v nás žil. Je to aj jej osobná skúsenosť.

„Ešte počas totality som vypomáhala v kostole a niekto ma udal. Zobrali ma policajti, vyšetrovali... Zranilo ma to tak, že som sa zlomila. Mala som vtedy osemnásť rokov. Pomyslela som si, že už nikdy nebudem nikomu veriť.“

Prekonať túto krízu jej pomohli púte do Levoče k  Panne Márii a duchovná pomoc dôstojného pána Michala Mareka.

„Potom som mala v srdci veľkú túžbu slúžiť Duchu Svätému, ktorý odpúšťa, ktorý je pochopením, ktorý počúva a uzdravuje. Lebo to, čo sa mi stalo, vo mne zlomilo život.“

Prešla si svojím obrátením a dodnes je to neustále kráčanie a učenie. „Moja skúsenosť s Duchom Svätým je, že keď ho počúvam a dám sa ním viesť, tak prinášam pokoj a s ním prichádza aj riešenie problému,“ konštatuje sestra Pavla, ktorá sa spolu s ostatnými sestrami snaží byť svetlom pre druhých.

Seniori majú možnosť každý deň pocítiť lásku a starostlivosť. Služobnice Ducha Svätého prinášajú ľuďom plnosť života najmä vďaka nasledovaniu Ducha Svätého. Snímka: Erika Litváková

ZDRUŽENIE LAIKOV

Misijným povolaním je v Ivanke pri Nitre aj starostlivosť o seniorov v Domove sv. Jozefa priamo v  provinciálnom dome.

Stačilo zopár slov s niektorými seniormi a hneď bolo vidieť, že sa u služobníc Ducha Svätého cítia dobre a že je o nich v atmosfére pokoja, lásky a modlitby profesionálne postarané. Veľký dosah má aj spoločenstvo laikov Misijné združenie Ducha Svätého.

„Toto združenie má na Slovensku tradíciu u sestry Bohumíry Školníkovej. Bola to veľká misionárka srdcom aj dušou. Počas komunistického režimu pripravovala balíčky pre slovenských misionárov. Tiež chodievala tajne po dedinách a rozprávala o misiách,“ vysvetľuje sestra Pavla.

Svojím praktickým kresťanským životom, pravidelnou modlitbou k Duchu Svätému, spoločnou modlitbou zasvätenia Duchu Svätému na tretí pondelok v mesiaci spolupracuje združenie na misii a charizme kongregácie.

„Po sestre Bohumíre som prevzala za Misijné združenie Ducha Svätého zodpovednosť ja a pred mojím odchodom do Ríma malo na Slovensku päťtisíc členov v 450 farnostiach.“

Sestra Pavla chodila do týchto farností a stretávala sa s ľuďmi. „Ich viera a modlitby sú prínosom pre misie aj Cirkev. Nemyslia pritom len na problémy svoje a svojich blízkych, ale aj na to, že niekto na misiách potrebuje modlitbu. Sme za nich vďačné,“ dodáva na záver sestra Pavla.