Opátstvo plné vzácností a tajomna
Bazilika, časť kláštora a nádvorie tvoria jeden komplex. Snímka: autorka
Nádherný starobylý komplex Baziliky sv. Benedikta a benediktínskeho kláštora sa vypína nad Hronským Beňadikom ako klenot. Pondelok je obvyklý deň, keď je aj tunajšie informačné centrum a kláštorné múzeum zatvorené. Nie však pre nás. S duchovným správcom areálu, rektorom baziliky Petrom Brodekom ideme najprv do pracovne. Rozprávanie sa začína históriou opátstva až po súčasnosť.
PERLA POHRONIA
„Kláštor dal postaviť uhorský kráľ Gejza I. v roku 1075, o rok si pripomenieme 950. výročie. Ústrednú časť tvorí kostol s krížovou chodbou na južnej strane, takzvaný rajský dvor s arkádami, mníšske obydlia, klenotnica na uchovávanie vzácnych predmetov, refektórium, kuchyňa a pivnica.“
Pomenovanie rajská záhrada kláštornému nádvoriu právom patrí. Možno si tu oddýchnuť a načerpať síl. Snímka: autorka
Stálo tam aj opátske krídlo s kapitulnou sieňou, knižnicou a archívom, skriptórium, budovy pre novicov, chorých a pocestných, tiež hospodárske budovy a dielne. To všetko je doklad, že ide o jeden z najvýznamnejších stredovekých benediktínskych kláštorov 11. storočia bývalého Uhorska. Nazývali ho aj perlou Pohronia.
„Kráľ sem benediktínov povolal, aby medzi ľuďmi šírili kresťanskú vieru a vzdelanosť. Vynikali najmä v duchovnej sfére, poľnohospodárstve a staviteľstve.“
TAJOMNO ZA PORTÁLOM
Podľa prvej písomnej zmienky bol najprv postavený románsky kostol, kláštor až následne. Základy chrámu objavili po veľkom požiari v roku 1881.
„Dnešná bazilika je postavená v jednotnom, čisto gotickom štýle,“ vysvetľuje náš sprievodca, keď do nej vchádzame cez pozoruhodný portál zo 14. storočia. Sú na ňom veľkí králi – Dávid a Šalamún, tiež proroci Jonáš, Habakuk a Joel i štyria evanjelisti.
Po prechode bránou návštevníka uchváti jedinečná, tajomná atmosféra vzbudzujúca rešpekt, obdiv, úctu i úžas nad šikovnosťou, múdrosťou a zručnosťou ľudí, ktorí sa podieľali na projekte a výstavbe.
„Klenby pripomínajú rozkvitnuté palmy rajskej záhrady a kríž vo výške zasa strom života. Obrovský, zo stropu visiaci benediktínsky kríž s korpusom patrí k hlavným dominantám kostola,“ vysvetľuje duchovný správca.
FRESKY A MAUZÓLEUM
Pôvodný chrám rozobrali v polovici 14. storočia a materiál použili pri stavbe nového, väčšieho. Dnešná trojloďová stavba apsíd s krížovou klenbou a dvojicou veží vznikla v rovnakom čase.
Vzácna relikvia Kristovej krvi sa uchováva v kaplnke s rovnomenným názvom v pozlátenom relikviári. Snímka: autorka
Zastavujeme sa pri bočných oltároch, vzácnej freske svätého Juraja, bojujúceho s drakom, či maľbe Smrť Štefana I. Koháryho – opátstvo významne ovplyvnili turecké výboje, preto južnú stenu baziliky zdobí aj náhrobný kameň jedného z najväčších protitureckých bojovníkov.
Mauzóleum zaujme epitafom s rodinnými erbmi Coburgovcov a Koháryovcov i obrazom znázorňujúcim bitku s Turkami pri Leviciach. Pamiatkou na udalosti je tiež zachovaný jeruzalemský kríž a betlehemská hviezda na cípe kostolnej lode.
BOŽÍ HROB
Dlhšie sa pristavíme pri replike Božieho hrobu. „Pôvodný gotický hrob bol premiestnený do Ostrihomu, kde je vystavený v Kresťanskom múzeu. Ide o špecifický liturgický predmet,“ zdôrazňuje Peter Brodek.
Replika ukrýva drevenú sochu mŕtveho Krista. „Zaujímavé sú jej pohyblivé ruky, čo má svoj význam. Na Veľký piatok je korpus upevnený na kríž a následne po odhalení kríža snímame Ježišovo telo z kríža,“ vysvetľuje rektor.
Míňame bočné oltáre zasvätené Božskému Srdcu a svätému Antonovi, Jozefovi a Jánovi Boscovi s relikviou blahoslaveného Titusa Zemana. „Svojho času tu pôsobili saleziáni, preto tu máme v úcte aj ich zakladateľa.“ Pozornosť pútajú tiež sochy Panny Márie, svätého Benedikta a jeho sestry svätej Školastiky. Nádherné vitrážové okná lomom svetla dotvárajú jedinečnú atmosféru.
Kazateľnica so zobrazením učiteľov Cirkvi aj krstiteľnica sú z pôvodnej románskej baziliky. „Vyrobená je z jediného kusa obyckého pieskovca,“ upozorňuje správca.
Následne obdivujeme hlavný oltár, ktorého dominantou je postava Ježiša ako Pána neba i zeme a tiež Panny Márie a Jána Krstiteľa. Nájdete na ňom aj dvanástich apoštolov, zobrazenie podobenstva o múdrych a nemúdrych pannách, spodobenie neba i pekla.
KAPLNKA KRISTOVEJ KRVI
Po prechode južnou loďou s oltárom Všetkých svätých a významných postáv dejín spásy sa dostávame do Kaplnky Kristovej krvi. Ukrýva jedno z najväčších bohatstiev komplexu.
„Vzácna relikvia, vyše dvetisíc rokov zachovaná časť starobylého plátna s Kristovou krvou, si zaslúži osobitnú pozornosť, preto má významné miesto. Uchováva sa v pozlátenom relikviári zdobenom perlami a drahými kameňmi,“ hovorí s bázňou Peter Brodek.
Klenby kostola pripomínajú rozkvitnuté palmy rajskej záhrady a benediktínsky kríž vo výške zasa strom života. Snímka: Človek a Viera/ Veronika Mihalová
Táto relikvia podľa neho dôležitosťou prevyšuje všetky vzácnosti Slovenska. Opátstvu ju daroval kráľ Matej Korvín, ktorý sa na posviacke kaplnky 11. júla 1483 osobne zúčastnil.
„Keď Slovensko postihli ťažké udalosti, cirkevní otcovia touto relikviou žehnali celú vlasť a národ. Prosili o Božie zľutovanie a odvrátenie katastrof. Bolo to tak aj počas morovej epidémie i nedávno počas kovidu. Slovensko ňou bolo požehnané z lietadla.“
Vzácna relikvia Kristovej krvi je v bazilike vystavená na adoráciu a požehnanie každý piatok. V novembri 2022 biskup Viliam Judák obnovil a schválil Bratstvo Kristovej krvi. „Jeho cieľom je pochopiť cenu Kristovej krvi a zamilovať si ju pre dobro vlastnej duše ako nevyčerpateľný prameň a cenu našej spásy.“
NAMIESTO MNÍCHOV MÚZEUM
Opúšťame kostol a kráčame do kláštora, duchovného centra diecézy, ktoré slúži na exercície, duchovné obnovy, semináre či prenocovanie pútnikov. Hoci tam už benediktíni ani iný rád nepôsobí, ich stopy sú stále prítomné. V časti kláštora zriadilo Nitrianske biskupstvo múzeum.
„Hlavným miestom mníchov bola Kapitulná sieň, určená na porady, prijatie do noviciátu či skladanie sľubov.“ Vedľa je knižnica, ktorá už ale neobsahuje pôvodné kláštorné knihy. „Niektoré originály tu napísaných písomností sú v Ostrihome, lebo po odchode benediktínov mala kláštor v správe ostrihomská kapitula. Iné boli zničené počas komunizmu.“
Následne sa ocitáme v refektóriu, mníšskej jedálni a klenotnici vzácnych liturgických predmetov vysokej umeleckej hodnoty. Obdivujeme monštrancie, kalichy, cibóriá, kadidelnice, relikviáre, ikony, dobové odevy i opátsku berlu so zobrazením Benedikta a Školastiky.
NITRIANSKY EVANJELIÁR
Faksimile najstaršej zachovanej knihy na Slovensku Nitriansky evanjeliár bolo zhotovené práve v tunajšom kláštore. „Evanjeliár je pomenovaný podľa miesta, kde sa uchováva – na Nitrianskom hrade, napísaný je v latinčine na pergamene. Má popredné miesto medzi národnými archívnymi pamiatkami,“ vysvetľuje správca.
Prechádzame bývalou sýpkou, ktorá slúžila ako zásobáreň potravín pre široké okolie. Časť z nej slúži ako priestor na prednášky, konferencie či iné podujatia. Dostávame sa do fungujúcej čajovne a do rajskej záhrady, kde sa prehliadka a trpezlivý výklad môjho sprievodcu končia. Azda ste spolu s nami obohatení o pekný duchovný zážitok a nové poznatky.
MÍĽNIKY OPÁTSTVA
• V roku 1075 kráľ Gejza I. pozval benediktínov do Hronského Beňadika, dal postaviť kostol a kláštor.
• V prvej polovici 16. storočia kláštor zanikol a slúžil ako renesančná pevnosť až do konca tureckých nájazdov.
• Správcom opátstva bola do roku 1926 Ostrihomská arcidiecéza, následne správu prebrala Trnavská arcidiecéza.
• Vrokoch 1929 – 1950 tu pôsobili saleziáni, noviciát tu absolvoval aj bl. Titus Zeman. Počas komunizmu slúžil kláštor ako internačný tábor pre rehoľníkov, v roku 1990 sa sem vrátili saleziáni. Vroku 1999 saleziánov nahradili pallotíni.
• Od roku 2008 kláštor spravuje Nitrianske biskupstvo.
• Svätý Otec František vroku 2019 udelil kláštornému kostolu titul bazilika minor. Ročne ju spolu s kláštorným múzeum navštívi okolo 15-tisíc ľudí
Peter Brodek sa o opátstvo stará takmer päť rokov.