Papierová opona padla

Poznáme sa iba „z papiera“. Žijeme akoby v dvoch svetoch, ktoré spája most slov a mnohých príbehov. My sme pre vás meno autora pod článkom v novinách, fotografia redaktora pri editoriáli, vizitka vydavateľa na chrbte knihy. Vy ste pre nás adresát na hlavičke každého čistého papiera, ktorý pre vás zapĺňame textami s pridanou hodnotou.

Na Starých Horách však táto papierová opona padla a uvideli sme sa z tváre do tváre. Starobylé miesto modlitieb a pokoja tak opäť spojilo ďalších pútnikov s tými najrôznejšími príbehmi.

RÁZCESTIE PÚTNIKOV

„Toto mariánske miesto je pre mňa vzácne tým, že sem prichádza veľa ľudí. Je to miesto modlitby a odpustenia, kde možno nájsť čas pre seba,“ hovorí bosý karmelitán Dušan Hricko.

Ako farský administrátor pôsobí na Starých Horách už jedenásť rokov. „Spomínam si, keď som mal hneď na začiatku v sobotu večernú svätú omšu. Myslel som si, že si už len tak oddýchnem. Vtom však v polovici svätej omše prišiel autobus plný ľudí. Išli akurát zo Šaštína, kde ich nestihli vyspovedať. A tak som tri hodiny spovedal celý autobus.“

Takých príbehov má už celú zbierku a  aj mnoho svedectiev. „Prišla za mnou jedna pani a povedala, že sa vždy chodievala modliť na Studničku za obrátenie syna. A po štyridsiatich rokoch sa práve sem prišiel vyspovedať.“

Odpovede na svoje modlitby tu nachádzajú veriaci už od pätnásteho storočia. Počas našej púte ich prišlo vyše tisíc. „Veľmi sa teším, že púte na Starých Horách nezomreli s  otcom biskupom Rudolfom. Prichádzajú sem stále noví ľudia,“ hovorí páter Dušan.

V tomto mieste vidí míľnik, ktorý dokáže spojiť celú krajinu. „Je to stred Slovenska, takže môže prísť aj západ, aj východ.“

Pútnici si mohli vybrať z pestrej ponuky publikácií SSV. Snímka: Erika Litváková