Pod tou najkrajšou strechou
Kostol svätých Kozmu a Damiána začali dobrovoľníci opravovať pred tridsiatimi rokmi. Snímka: autorka
Stúpame lúčnym chodníkom a cez škáry rozpadnutých hradieb sa k nám predierajú prvé lúče. Prejdeme popod kamenný oblúk, ktorého základy tu stoja už od 14. storočia, a pred nami sa rozprestrie pusté nádvorie.
Z ošúchaných múrov vyrastajú trsy divých kvetov. Machom obrastený kríž sa nahýba trochu doľava. Vo svojich predstavách dokážeme poľahky oživiť mníchov, ktorí tu kedysi atramentom prepisovali vzácne knihy či pustovníkov, ktorí tu po dlhej ceste našli nocľah.
Zrazu nás však z historických snov vytrhne nečakaný zvuk. Ponad schátrané pamiatky minulosti sa nesie zvonivý smiech.
Prečítajte si celý článok. Zaregistrujte sa a predplaťte si katolickenoviny.sk S predplatným získate
neobmedzený prístup ku všetkým článkom
Súvisiace články
Mená odsúdených by sme čítali dvanásť hodín
Kalvária s kúskom Mexika i figovníkom
