Prvá a posledná v dejinách

Podvečerná Hirošima sa zdanlivo veľmi nelíšila od iných miliónových metropol. Zapadajúce jarné slnko počas zlatej hodinky priam ponúkalo krásne zábery na brehu rieky Motoyasu. Každý z nich bol však nejakým spôsobom spojený s atómovou bombou, ktorá navždy zmenila tvár mesta, krajiny i ľudstva.

A kým sa turisti aj domáci prechádzali po hirošimských smutných pamiatkach, na iných miestach sveta sa rozpútavali či pretrvávali ďalšie vojny a vládcovia krajín naďalej hrozili použitím jadrových zbraní, akoby sa tým nezahrávali s celým ľudstvom.

ČASOPRIESTOR

Čas a priestor majú v Hirošime celkom iné východiská. Čas sa meria od 8.15, okamihu, keď na miesto neďaleko mosta Motoyasu spadla 6. augusta 1945 atómová bomba. Vzdialenosti sa vyjadrujú tým, ako ďaleko či blízko je daný objekt od epicentra výbuchu.

Po Parku mieru, ktorý na týchto miestach vznikol, sa stále prechádzajú ľudia a je to tak dobre, lebo nesmieme zabúdať. V parku horí od roku 1964 nepretržite plameň a nezhasne do dňa, kým nezaniknú všetky jadrové zbrane.