Roboty je neúrekom, vytvoril si pomôcku. V Podunajských Biskupiciach sme sa presvedčili, čo všetko kňaz stíha

Jozef Vadkerti najradšej trávi čas v starodávnej kaplnke. Snímka: autorka
Môžeme rozprávať o predpoludňajších stretnutiach. Vyvíjajú sa vraj nepredvídateľne, a predsa je zvláštnym pravidlom, že akosi zakaždým zaberú všetok čas. Alebo začnime medzi farníkmi. Tí sú dnes dobre organizovaní – spoveď si často plánujú na ráno, ešte pred prácou, aby všetko postíhali.
Prípadne by sme mohli začať od konca. To by sme sa ocitli na fare s kaplánom a farárom, ako sa pri večeri zhovárajú o prežitom dni. A po nej by farárovi možno pípla správa v užitočnej aplikácii. Veľmi rád sa totiž učí cudzie jazyky a nedá si ujsť nijakú lekciu.
Jozef Vadkerti, dekan a farár v Podunajských Biskupiciach a zároveň multilingválny nadšenec, má však jasno v tom, kde sa začína jeho deň. Berie do rúk zväzok kľúčov a odomyká dvojkrídlové dvere Kostola svätého Mikuláša.


