S myšlienkou, že láska má vždy zmysel

Po príchode sa nám naskytá obraz o tunajších pomeroch. Všade je veľký neporiadok, priestor okolo bytoviek miestami pripomína smetisko. Obyvatelia vyzerajú napriek všetkému spokojní. Niektorí vykúkajú z okien, postávajú vonku či vysedávajú na múriku. Z reproduktora sa ozýva hlasná hudba.

V osade žije okolo štyristo Rómov, z toho stovka detí. Moja sprievodkyňa ich pozná ako svojich. Rómovia rehoľnej sestre mávajú na pozdrav. Za trinásť rokov, čo tu pôsobí, si u nich vybudovala rešpekt a autoritu. Obracajú sa na ňu s rôznymi požiadavkami a problémami.

PRÍJEMNÉ PROSTREDIE CENTRA

Zastavujeme v blízkosti komunitného centra, ktoré má pod palcom mesto Nitra, a materského centra, ktoré zriadili a spravujú saleziánky. Tu je čisto a poriadok, kontajnerový objekt materského centra skrášľujú kvety na zamrežovaných oknách.

„Fungujeme vďaka rakúskemu projektu Jugend eine welt a maltézskym rytierom. Prišli sme sem v roku 2012 a skúšali sme všeličo, čo by mohlo pomôcť. Najprv sme pôsobili v základnej škole, v roku 2015 sme založili materské centrum. Tento rok teda oslavujeme desiate výročie,“ oboznamuje nás predstavená nitrianskej komunity saleziánok Eva Pullmannová.

V centre už čakajú matky a staré mamy s deťmi do troch rokov. Od pondelka do piatka prichádzajú okolo ôsmej ráno, strávia tu dve-tri hodinky a idú domov. Vnútri to šumí ako v úli.