Škola, kde zvoní o desať minút skôr

Žiaci si ešte užívali posledné dni voľna, mnoho z  nich však bolo aj v tomto prázdninovom čase na dohľad od budovy školy. V susednom saleziánskom stredisku totiž práve prebiehal prímestský tábor. „To, že sú hneď vedľa školy saleziáni, je pre nás veľké privilégium. Naši žiaci tam môžu v bezpečnom prostredí tráviť voľný čas po vyučovaní,“ pochvaľuje si riaditeľka školy Terézia Hrebeňárová.

KAPLNKA AKO CENTRUM

Kým sa usádzame v jej kancelárii, vstupuje do nej školský kaplán, ktorého si prizvala na pomoc pri odpovediach na naše otázky. „Idem práve zo svätej spovede, takže budem musieť hovoriť pravdu,“ začína debatu František Barna s humorom.

Základná škola sv. Cyrila a Metoda má 35-ročnú históriu. Navštevuje ju sedemsto žiakov, k tomu treba prirátať sedemdesiat zamestnancov, z toho šesťdesiat pedagogických. „Záujem o školu je veľký, naše kapacitné možnosti sú však vyčerpané,“ hovorí riaditeľka.

Riaditeľka školy Terézia Hrebeňárová (v strede) a jej zástupkyne Ľubica Soľárová (vľavo) a Katarína Zentková.

„Napriek počtu žiakov tu necítiť stiesnenosť, našlo sa miesto i pre odpočinkové zóny a najmä pre kaplnku, ktorej sa nevzdáme, lebo tá je centrom školy,“ prízvukuje František Barna. Ako kaplán pôsobí na škole štyri roky, ale už predtým tam vyučoval.

„Je to výnimočne obohacujúca skúsenosť, ale aj ustavičná výzva. Trendy mladých ľudí sa totiž rýchlo menia a my sa snažíme držať s nimi krok, aby sme ich popri ponuke základného balíka učenia Cirkvi viedli k jeho využitiu v živote a tak pohotovo reagovali na ich potreby. Výhoda je, že medzi deťmi aj učiteľ starne pomalšie.“

VŠETKO ODOVZDÁVAJÚ BOHU

Školský kaplán je medzi deťmi obľúbený a plní aj úlohu mužského vzoru, keďže v kolektíve zamestnancov – ako to už v školstve býva – sú prevažne ženy. „Raz stretol na chodbe telocvikár školníka a tak sa potešil, že vidí konečne chlapa, že ho hneď na mieste vyobjímal,“ usmieva sa riaditeľka.

Sväté omše sa konajú nielen v kaplnke, ale pri väčších príležitostiach aj v átriu.

Na dobrých vzťahoch medzi kolegami si zakladajú. „Ak je niekto charakterný, je aj zodpovedný. Obrovská devíza je, že všetci naši učitelia aktívne praktizujú svoju vieru, v škole teda fungujú úplne prirodzene tak, ako mimo nej. Vieme hneď vytvoriť modlitbovú reťaz, keď zistíme, že dieťa alebo jeho rodičia majú nejaký problém.“

Zástupkyňa pre druhý stupeň Ľubica Soľárová tiež vníma modlitbu ako absolútny základ. „Keď riešime medzi kolegyňami v škole vec, na ktorú máme iné názory, tak prídeme domov a zaoberáme sa tým ďalej vo svedomí, odovzdávame to Bohu. Na druhý deň prídeme a to, čo sa zdalo predtým ťažko riešiteľné, sa po premodlení javí úplne inak.“

Modlitbou pomáhajú i rodičia a deti, čo je veľká sila. „Keď vidím maličkých prváčikov, ako hlboko a úprimne dokážu ďakovať a prosiť v prvé piatky pred Eucharistiou, je to pre mňa niečo neopísateľné.“

RUŽENEC ZA SPOLUŽIAKA

Podobných zážitkov si pedagógovia odnášajú veľa. Riaditeľka spomenie jeden za všetky, keď v  deviatom ročníku ochorel istý chlapec. „Jeho triede sa skončilo vyučovanie, mohli utekať domov. Namiesto toho väčšina prišla do kaplnky a modlila sa zaňho ruženec. Bez toho, aby ich tam niekto posielal. Čo môže byť krajšie, ako vidieť chlapcov, už pubertiakov, takto sa modliť? A chodili celý týždeň.“

Školský kaplán dopĺňa, že aj kňaza niektoré okamihy veľmi povzbudzujú. „Keď zbadám dvoch chlapcov v kaplnke, som trochu podozrievavý, či sa nezašívajú pred povinnosťami. Potom však vidím, že sa naozaj spolu modlia a takto jeden druhého ťahajú.“ Ovocím nenúteného prístupu k otázkam viery, ku ktorému vhodne prispievajú aj všadeprítomné nápisy na schodoch či stenách, bol i triumf tímu žiačok školy v celoslovenskom finále Biblickej olympiády 2022/2023.

„V duchovnej oblasti ponúkame možnosti. Nechceme vnucovať, skôr ukázať, že modlitba či svätá omša nie je len povinnosť, ale najlepšie využitý čas. Motivujú k tomu pravidelné výzvy v Pôste či Advente,“ vysvetľuje František Barna.

AJ TRIEDNE ODPUSTY

Cieľom je, aby zo školy nevychádzali len múdri, ale aj dobrí ľudia. „Celonočné bdenie s Kristom je tiež dobrovoľná akcia, napriek tomu je o ňu obrovský záujem. Sledovať, ako sa tam deti stíšia a modlia, u mňa vyvoláva zimomriavky,“ priznáva riaditeľka. Na duchovné formovanie žiakov zhora dohliadajú nebeskí patróni, ktorých má každá trieda.

„Prváčikom ich vyberú učiteľky, ale neskôr si ich môžu zmeniť, keď k nejakému svätému pociťujú väčšiu blízkosť,“ upresňuje zástupkyňa pre prvý stupeň Katarína Zentková. „Svätec ich sprevádza, a keď Cirkev slávi jeho sviatok, majú triedny ,odpust‘ s rôznymi aktivitami viažucimi sa k tomuto patrónovi.“

IDÚ SVOJOU CESTOU

Ruka v ruke s duchovným rastom musí ísť aj kvalitné vzdelávanie. Určitým barometrom je každoročný rebríček inštitútu INEKO, ktorý síce nehovorí o kvalite jednotlivých slovenských základných škôl, ale porovnáva merateľné výsledky ich žiakov – výsledky celonárodných testov v 5. a 9. ročníku a mimoriadne výsledky žiakov vo vybraných súťažiach.

Základná škola sv. Cyrila a Metoda v Košiciach posledné dva roky tento celoštátny rebríček ovládla. „Z úspechu sa radujeme, ale nijako zvlášť nás to neovplyvňuje, ideme ďalej svojou cestou.

INEKO hodnotí merateľné výsledky, ale v rámci Košíc sme tento rok vyhrali aj talentovú súťaž. Máme teda nielen múdrych, ale aj talentovaných žiakov, ktorí vedia spievať, tancovať, recitovať, čo je veľká zásluha rodičov,“ teší riaditeľku Teréziu Hrebeňárovú.

DELIA SA O KUCHYŇU

V škole si zvykli aj na posunutý začiatok vyučovania. Nezačínajú presne o ôsmej, ale na prvú hodinu zvoní už o desať minút skôr. „V druhej časti budovy sídli štátna škola, ktorá má tiež sedemsto žiakov. Keďže máme spoločnú kuchyňu, bolo ťažké sa do nej pomestiť, keď sme vyučovanie končili v tom istom čase. Dohodli sme sa teda, že my začneme skôr a oni zasa neskôr,“ znie prozaické vysvetlenie drobnej odlišnosti.

Nový školský rok 2024/2025 sa pre žiakov začína v pondelok 2. septembra. Učitelia však nastupujú skôr, keďže všetko treba nachystať. Aj my niektorých stretávame, hoci počet dní do konca prázdnin je v čase našej návštevy ešte dvojciferný. Pristavujeme sa pri nich.

„Práve si prechádzame vstupný systém, aby deti zo školy po vyučovaní odchádzali v bezpečí,“ ukazuje nám Peter Jurašek, učiteľ techniky, ktorý zároveň plní funkciu digitálneho koordinátora. Ten sa stará o to, aby škola napredovala vo využívaní nových technológií.

V JEDNOTE A SKROMNOSTI

Podstatným dielikom mozaiky je kreativita vychovávateľov v školských kluboch. Nečelia prílišnému vyvádzaniu ratolestí po skončení vyučovania? „Ale nie,“ pousmeje sa vychovávateľka Lucia Mihaliková.

Žiakov vlani navštívil aj Ambroise Kinhoun, rektor seminára v africkom Benine.

„V triede, kde učiteľ dopoludnia a vychovávateľ popoludní vytvárajú spolu jednotu, sa dá pracovať s deťmi úplne v pohode,“ ubezpečuje. Deti totiž aj v súčasnej dobe ešte dokážu byť vďačné. „My len ďalej posúvame, čo im vštepujú rodičia. Keď máme misijné trhy a prispejú, dostanú za to šišku.

Niekedy donesú toľko, že by si za to mohli vziať päť šišiek, povedia však, že chcú len jednu a zvyšok dávajú zo svojho vreckového ako darček. Dokážu sa zriecť a takéto aktivity niekedy postupne menia aj rodiny, ktoré tak úplne vieru nepraktizujú. V tom vidím veľké požehnanie,“ vníma zástupkyňa Katarína Zentková.

NECHCÚ BYŤ SKLENÍK

Nad tým, že dnešné deti sú iné ako kedysi, nelamentujú, ale berú to ako normálny jav. „Neznamená to, že sú horšie. Naopak, myslím, že sú lepšie, keď sa na nich pozerá s láskou a poskytne sa im priestor na vlastnú realizáciu. Negatíva sa dajú nájsť vždy, my hľadáme pozitíva,“ prízvukuje riaditeľka.

Žiakov síce vedú k evanjeliovým hodnotám, ale zámerom nie je, aby bola škola akýsi skleník ideálneho sveta. „Deti by prišli von a nedokázali by fungovať. My ich vedieme k tomu, aby samy vedeli porovnať to, čo sa pretláča ako názor väčšiny v rámci nejakých ideológií, s tým, čo nám hovorí viera a zdravý rozum,“ hovorí kaplán Barna.

„Nie je to jednoduché, ale s Božou pomocou sa to dá. Ovocie my už nevidíme, lebo deti odchádzajú ďalej, ale veríme, že sa v ich životoch objaví,“ dopĺňa Terézia Hrebeňárová.