Telo Kristovo z múky a vody

Výrobňa hostií je jedno z apoštolských diel Congregatio Jesu. Pracujú v nej rehoľné sestry, ale aj ženy laičky. Už v roku 1920 piekli sestry hostie len pre vlastnú potrebu, pre prešovskú farnosť a pre františkánov na podnet pátra Karola Hidvéghyho, SJ.

V roku 1930 ponúkli sestry piecť hostie pre farnosti Košickej diecézy. Biskup Jozef Čársky zverejnil v obežníku pre kňazov ponuku sestier a vyzval kňazov, aby si hostie zabezpečovali z kláštora Sancta Maria. „Bolo to v čase, keď pápež Pius X. povolil častejšie sväté prijímanie. Vďaka tomuto rozhodnutiu je pápežovi Piovi X. pripisovaný titul pápež Eucharistie,“ hovorí sestra Klarissa.

No „v päťdesiatych rokoch museli sestry z kláštora odísť. Výrobňu si vzali so sebou a piekli hostie tam, kde sa práve nachádzali,“ rozpráva sestra Klarissa Baníková, ktorá nás výrobňou hostií sprevádza.

Chvíľu boli v Spišskej Sobote, potom v Ivanke pri Nitre, v Báči. „Z Báča sme sa po revolúcii a navrátení výrobne vrátili na východ. Uchýlili sme sa v Zborove, keďže terajšiu budovu rekonštruovali.“ Až po dokončení opráv sa sestry mohli vrátiť späť na pôvodné miesto, do Prešova, kde výrobu hostií obnovili.

HOSTIE PRE SLOVENSKO

Teraz sestry pečú a dodávajú hostie pre celé Slovensko. Pri výrobe dodržiavajú predpisy podľa Kódexu kánonického práva a inštrukcie Redemptionis sacramentum (Sviatosť vykúpenia).

Aj KBS v zmysle obežníka Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí o chlebe a víne na Eucharistiu vydaným certifikátom potvrdzuje, že „uvedená výrobňa spĺňa požiadavky na výrobu, uchovávanie a predaj chleba na Eucharistiu na Slovensku“.

Napriek tomu, že tu máme takýto unikát, veľa kňazov a farností kupuje hostie od zahraničných dodávateľov. Pričom podporu by si zaslúžili najmä naše sestry. Fungujú na princípe objednávok, koľko kňaz potrebuje, toľko sa vyrobí a pošle.

„Máme aj stálych odberateľov – kňazov a farské úrady -, ktorí odoberajú pravidelne, takže sú zadelení do skupín - skupina predstavuje dátum, ku ktorému berú daný počet hostií. Máme to tak rozdelené do celého mesiaca, aby sme v tom mali poriadok.“

Sestry, ale aj ženy laičky, ktoré pečú hostie, sú za túto prácu vďačné. Teraz ich tam pracuje pätnásť. Sedem sestier a osem laičiek. „Pre nás to však nie je biznis ani hobby, ale poslanie. Nie je to samozrejmosť.“

Samozrejmosť nie je ani to, keď sa nájdu dobrí ľudia, ktorí sa podelia aj o málo. „Ďakujeme dobrodincom, ktorí nám posielajú finančné dary. Vôbec ich nepoznám, ale vždy príde nejaké to euro, ktoré je vzácne. Som im veľmi vďačná.“

MÚKA HLADKÁ, VODA STUDENÁ

So sestrou Klarissou sa presúvame do prvej miestnosti výrobne. Tu sa len z dvoch ingrediencií vyrába cesto - z múky a vody. Múka musí byť hladká a voda studená. „Do nádoby sa naleje voda a postupne sa primiešava múka. Robí sa dvojaké cesto, redšie a hustejšie na tenšie a hrubšie hostie.“

Pani Janka pripravuje cesto pravidelne, takže už má mierky v oku. „Ak pečieme v automate, je to 20 litrov vody na 17 kíl múky. A ak ručne, tak 10 litrov vody na približne 8,4 až 8,7 kila múky.“ Kedysi piekli len tenké hostie, ale dali sa inšpirovať zahraničím. Napríklad v Rakúsku sa vyrábajú len hrubé hostie.

„Naše stroje, ktoré sa kúpili v 20. rokoch a potom aj v 50. rokoch, sú na výrobu tenkých a slúžia dodnes,“ vysvetľuje sestra Klarissa. „Potom, koncom 80. rokov, sa kúpil automat a ten už pečie hrubé hostie.“ Presný počet denne vyrobených hostií nevedia, no spotrebujú na ne 100 až 150 kíl múky.

MINIŠTRANTSKÉ ČIPSY

Prechádzame do druhej miestnosti k pani Marienke, ktorá naplno pečie kňazské hostie. Cesto sa naleje medzi dve horúce platne a to, ktoré sa spomedzi ne vytlačí von, sa medeným nožíkom oreže. „Chvíľu počkám a potom vyberiem zo stroja hotovú hostiu.“ Každá platňa má vygravírovaný iný vzor.

Pani Marienka pracuje vo výrobni pätnásť rokov, takže od začiatku. „V januári 2007 to tu otvorili a ja som nastúpila v máji. Je to skvelá práca. Každému hovorím, ako rada sem chodím.“ Minútku trvá, kým sa v stroji upečie jedna hostia. Z okrajkov vedia ešte vykrojiť malé hostie a na úplne drobných odrezkoch si pochutia deti. Na miništrantských čipsoch, ako ich tu nazývajú, sme si pochutnali aj my.

S KRÍŽIKMI AJ BEZ 

V tretej miestnosti stretávame ďalšie dve žienky, obsluhujú stroj na hrubé hostie. „Tento stroj si už cesto dokáže sám naliať. A kým sa platňa otočí dookola, máme hostiu hotovú. Stroj má dvanásť platní, dve s krížikmi, ostatné sú bez obrazcov,“ opisuje sestra Klarissa. „Voda sa vyparí vysokou teplotou, zvyšné cesto sa vytlačí a ostane len spečená múka.“

Ženy si prácu striedajú, aby nebola monotónna a aby na jednom mieste neboli príliš dlho. „Nie je to obyčajná práca, veľmi nás teší a najmä to, keď na svätej omši vidíme hostiu, ktorá je výsledkom našej námahy,“ hovorí pani Janka.

VLHČENIE A KRÁJANIE

Vlhčiareň, do ktorej vzápätí prechádzame, hrá pri výrobe hostií dôležitú úlohu. „Keďže hostie sú po upečení krehké a my s nimi potrebujeme ďalej pracovať - vykrajovať ich, musíme ich navlhčiť. Tým získajú potrebnú pružnosť a môžu sa krájať bez toho, aby sa polámali.“ Večer hostie rozložia, do rána sa navlhčia parou a vodou a môžu sa krájať. „To, čo navlhčíme, musíme aj nakrájať, inak by sa hostie znehodnotili.“

Na navlhčenie hostií sa kedysi používali hrnce s vodou a variče. Dnes sestrám uľahčuje prácu technika. Ako aj stroj na krájanie tenkých hostií. Nazýva sa fotobunka a pracuje na princípe ‚výťahových dverí‘ - senzorov.

„Keď mám ruky na pulte, mám istotu, že mi na ne vrchná platňa, v ktorej sú zabudované nože, nespadne,“ vysvetľuje sestra Klarissa. Pomáha jej aj mechanické počítadlo a tabuľka. „Počítadlo mi počíta vykrojené pláty a v tabuľke je rozpočítané, koľko ich na určitý počet hostií potrebujem. Keď vieme, že z jedného veľkého plátu vykrojíme 55 hostií, tak napríklad na 15 000 hostií potrebujem nakrájať 273 plátov.“

Vykrajovanie hrubých hostií má trochu iný postup. „Do špeciálnej formy sa naukladá 50 upečených plátov. Stroj má dutý nôž a v ňom závažie. Pedálom nôž spustím dolu, vyvŕtam kruh a závažie následne vytlačí do košíka hostie,“ podrobne opisuje sestra Klarissa. Z jedného štvorca sa vykrojí 48 malých hostií. A z takto pripravených 50 plátov hostií vo forme sa vykrojí 2 400 malých hostií.

Ale čo s hostiami, ktoré sa neupiekli alebo nevykrojili dobre? „Pokrájame všetko a z toho sa poškodené vyberú a dobré sa použijú na dopĺňanie.“ Pani Janka práve z nepodarkov vykrajuje malé hostie na stroji, ktorý pripomína šijací. „Mám pedál, ktorým si sama regulujem tempo stroja, aby som stihla vykrajovať.“

S vykrajovaním kňazských hostií je to trochu inak. „Vykrajuje sa každá zvlášť. Stroj má nastavený interval, do ktorého sa musím ‚vtesnať‘. Neprispôsobuje sa stroj mne, ale ja stroju.“ A to už je, ako sestra Klarissa konštatuje, o niečo náročnejšie.

PREBERANIE A DISTRIBÚCIA

Predtým ako sestry zabalia hostie do škatúľ a pošlú kňazom do farností, ešte sa zahrajú na Popolušky. V poslednej miestnosti sedia za špeciálnymi stolmi s dierkami a preberajú hostie. „Keď sa hostie vysypú z košíka na tento stôl, omrvinky popadajú na zem. Sestry potom každú hostiu dôkladne prezrú. Zlé dajú bokom, odvážia a nahradia ich dobrými hostiami. Každý košík má číslo s počtom vykrojených hostií podľa objednávky.“

Hostie z košíkov potom uložia do škatule, navrch poukladajú kňazské hostie, nalepia štítok s presným počtom hostií, zalepia, zaviažu a škatuľa je pripravená na odoslanie. Celý proces výroby hostií si podľa sestry Klarissy vyžaduje pozornosť a šikovnosť a my to môžeme len potvrdiť.

Všetky ženy vo výrobni, zasvätené i laičky, sú za túto prácu vďačné. Najmä teraz, po dlhej prestávke pre pandémiu, si nesmierne vážia, že sa pri výrobe hostií opäť stretávajú a môžu byť užitočné prácou svojich rúk i svojimi modlitbami na eucharistickom apoštoláte.

Celú fotogalériu si môžete pozrieť TU.