To najkrajšie z Ríma cez kľúčovú dierku

Prejsť cez taliansku cestu, to sa človek musí naladiť na rytmus domorodcov. Dopravné predpisy nepomôžu, pre tamojších sú to skôr odporúčania. Stojíme už príliš dlho, dopadajú na nás ostré slnečné lúče a výklad s chladenou vodou sa nám vysmieva z druhej strany cesty.

Proti všetkému, čo nás kedy učili, vyrazíme vpred. Niektoré autá zastavia, iné nás len lenivo obídu a v strede tohto všetkého si uvedomíme, prečo je Rím mesto veriacich...

RUŽOVÁ ZÁHRADA

Po horúcich, rušných cestách sa popri veľkolepých pamiatkach dostávame na miesto, ktoré odhaľuje druhú stránku talianskej kultúry. Za veľkou železnou bránou, obrastenou šípom, sa rozprestiera Rosa Comunale – ružová záhrada tisícich vôní.

Povädnuté ruže v záhrade tisícich ruží. Snímka: Barbora Kullačová

Svoju reprezentatívnu krásu dosahuje na jar, keď je každý ker v plnom rozkvete. Uprostred horúceho leta však krása ruží už trochu povädla, no vo vzduchu stále cítime omamnú arómu, ktorá sa akoby tragicky vznáša nad tichou záhradou.

Každý pozná krásu kvetu zaľúbencov, jeho symboliku a  vášeň ukrytú vo výrazných farbách a ostrých tŕňoch. A aj keď ruža zomiera, stále je to niečo pre básnika. Nech teda do Rosa Comunale prídete v ktoromkoľvek ročnom období, záhrada vám svoj príbeh povie. Romantický aj trpký, rozprávkový aj skutočný.

GODERE LA VITA

V záhrade sa nachádza viac ako tisíc druhov ruží a každá má svoju špecifickú vôňu. Pokiaľ chcete zachytiť presný tón vône, musíte byť, takpovediac, Talian. Aby sa vám to podarilo, musíte totiž vedieť oddychovať. A v tom sú Taliani profesionáli.

„Godere la vita,“ hovorí slovenský kňaz pôsobiaci v  Taliansku, ktorého sme na cestách stretli. Vysvetľuje, že tento výraz znamená „vychutnať si život“. Vidíme to aj v tejto záhrade, kde sa pomaly prechádzajú zaľúbené páry, na lavičkách oddychujú dôchodcovia, cez uličky pomaly prechádza rodinka na bicykloch a každý sa zastaví, aby sa pokochal tým, čo je okolo.

Kurz talianskej mentality môžeme absolvovať aj doma. Stačí, keď si nájdeme čas, aby sme sa zastavili a privoňali k ruži. Pekne po taliansky, tak, ako radí tabuľka pred vstupom do Rosa Comunale: „Jemne a krátko si k ruži privoňajte, zavrite oči a buďte celkom pokojní. Je možné rozlíšiť viaceré tóny, od citrusových, ovocných až po korenisté a balzamové. Najlepšie je však nesústrediť sa príliš a hľadať vôňu, ktorá vám niečo pripomína.“

KAPUCÍNSKA KRYPTA

Z rozkvitnutej aleje sladkých vôní sme sa vydali do chladnej, tmavej krypty, kde sú jedinými spoločníkmi telá mŕtvych mníchov. Nik, kto by navštívil rímske Kapucínske múzeum a kryptu, nemôže zabudnúť na odkaz, ktorý sa v nej ukrýva. Akoby bol venovaný každému osobitne.

Po preskúmaní všetkých artefaktov a originálnych kúskov umenia v múzeu sa prehliadka končí práve v  nej. Oficiálne sa nevie, kto ju vybudoval. Hypotézy historikov sa rozchádzajú, ale na jednom sa zhodli. Ktokoľvek navrhol a postavil túto kryptu, ľudskej smrti sa nebál. Vyzdobil ju totiž rôznymi druhmi kostí.

Umelecká výzdoba z kostí v kapucínskej krypte. Snímka: Archív Múzea a krypty kapucínskych mníchov v Ríme.

Vyskladal z nich celé obrazy, detailné mozaiky, ozdobil nimi steny a vytvoril aj lustre. Autor je preto označovaný aj ako „muž horlivej viery, ktorý si robí žarty zo smrti a radostne pomýšľa na vzkriesenie“.

Telá kapucínov, odeté v habite a  uložené v  rôznych polohách, odpočívajú medzi kosťami svojich bratov a pripomínajú návštevníkom jedno: „Čo ste vy, boli sme aj my. Čo sme my, budete aj vy.“

Z chladnej a tmavej krypty rehoľníkov kapucínskeho rádu sa pomaly dostávame k východu, na slnečné lúče. Už z diaľavy počujeme zmes cudzích jazykov a hluk áut, autobusov a motoriek, ktoré kľučkujú pomedzi turistov. No najvýraznejšie sú tóny pouličných hudobníkov.

DOKONALÝ POHĽAD

Najbližší cieľ máme v momente jasný. Mierime na Aventín, jeden zo siedmich kopcov starého Ríma. Na toto vyvýšené miesto vedie cesta vedľa ružovej záhrady, zdobená purpurovými kvetmi visiacimi z mohutných brán.

Pri jednej z nich každodenne disciplinovane čakajú turisti, aby mohli nakuknúť cez kľúčovú dierku. Prečo, to bolo pre nás ešte donedávna neodhalené tajomstvo. Teraz už vieme, že za bránou sa skrýva dokonalý pohľad na týčiacu sa kupolu Baziliky svätého Petra, ktorú obklopuje zelená aleja stromov.

Rad turistov, čakajúcich na to, aby si mohli pozrieť hlavnú dominantu Ríma cez kľúčovú dierku. Snímka: Barbora Kullačová

V kombinácii s lúčmi zapadajúceho slnka to musela byť neskutočná pastva pre oči. Estetický celok Baziliky sv. Petra, aleje stromov a slnečných lúčov potvrdzuje aj nepísaný zákon, že všetky ostatné budovy v Ríme nemôžu byť vyššie ako kupola vo Vatikáne. A tak v jej okolí človek nezahliadne nič rušivé.

Neďaleko „kľúčovej dierky“ sa nachádza pomarančová záhrada – Giardino degli Aranci s terasou, kde si rodiny či zaľúbenci vychutnávajú pohľad na mesto a rieku Tiber. My sa k nim pridávame a zároveň počúvame melódie jedného z pouličných hudobníkov.

ROZPRÁVKOVÉ MESTO

Talianska metropola nie je len miesto historických budov, hudby, kvetov, vynikajúceho jedla a prekrásnych západov slnka. Je to aj mesto svetoznámej rozprávkovej postavičky Pinocchia, pretože všade, kam nazriete, uvidíte jeho podobizeň.

Obľúbená rozprávková postavička v Taliansku – Pinocchio. Snímka: Barbora Kullačová

My sme sa s Pinocchiom stretávali už od momentu, keď sme ráno otvorili oči, pretože naše ubytovanie akoby vytvoril samotný Geppetto, rozprávkový tvorca Pinocchia. Samotný príbeh vymyslel Carlo Callodi a medzi ľuďmi zožal taký úspech, že sa drevená bábka stala maskotom Ríma.

V uličkách mesta však možno natrafiť nielen na Pinocchia, ale aj na mnoho umelcov, ktorí dotvárajú jeho jedinečnú atmosféru. Sú nimi hudobníci, maliari, fotografi, ale aj živé sochy od výmyslu sveta. A keď naše kroky smerovali na Piazza della Rotonda, z diaľky sme uvideli Aladinovu zázračnú lampu, z ktorej vykúkal džin. Vtedy sme si uvedomili, že Rím je naozaj rozprávkové mesto.

Vo Večnom meste sa nachádza aj veľa krásnych parkov, ako napríklad Villa Borghese na fotke. Snímka: Barbora Kullačová

JUBILEJNÝ ROK

Každý by mal zažiť čaro Večného mesta. Najmä vtedy, keď jeho atmosféru dotvárajú vrelé srdcia pútnikov z celého sveta. Od 24. decembra 2024 do 6. januára 2026 sa bude v Ríme konať Jubilejný rok 2025, počas ktorého sa okrem iného budú otvárať aj sväté brány na všetkých štyroch pápežských bazilikách.

Veriaci, ktorí sa na ňom zúčastnia, budú ešte dlho spomínať na nezabudnuteľné zážitky. A  ak prejdú bránami pápežských bazilík, môžu získať aj úplné odpustky pre seba či pre zosnulých. Motto Jubilea 2025 pozostáva z dvoch slov: Pútnici nádeje. Toto motto má odkázať na to, aby Cirkev veriacim okrem viery a lásky pripomínala aj dôležitosť nádeje. Počas Svätého roka sa budú môcť pútnici zúčastňovať aj na generálnych audienciách s pápežom Františkom, ktoré sa okrem stredy budú konať aj v sobotu. Výnimočné bude aj stretnutie mladých od 28. júla do 3. augusta 2025.

Na Jubilejnom roku 2025 sa môžete zúčastniť aj vy. Stačí sa zapojiť do letnej čitateľskej súťaže KN, v  rámci ktorej budete môcť ako prvú cenu vyhrať pútnický zájazd pre dve osoby. Tak neváhajte a súťažte o skvelý zážitok!