Uršulínky prinášajú Boha do sveta

Za sestrami uršulínkami sme sa vybrali aj my, aby nám o sebe, ale aj o svojom poslaní porozprávali viac.

ZALOŽENIE A CHARIZMA REHOLE

„Naše korene siahajú do roku 1535, keď Angela Merici založila 25. novembra v severnom Taliansku v Brescii Spoločnosť sv. Uršule,“ začína rozprávať sestra Katarína Šimalčíková.

V dobe, v ktorej Angela Merici žila, mala žena na výber len dve možnosti: buď sa vydať, alebo vstúpiť do kláštora. Okolo Angely sa združovali dievčatá, ktoré chceli zasvätiť svoj život Bohu, ale z rôznych príčin nemohli vstúpiť do kláštora.

Angela vnímala ich túžby. A tak, takmer na sklonku života, päť rokov pred smrťou, založila na Boží podnet Spoločnosť svätej Uršule. Išlo o formu zasväteného života prežívaného mimo múrov kláštora. „V tej dobe bolo nemysliteľné, aby bola slobodná žena niekde vo svete, a nebola pritom pod ochranou kláštora ani muža. Preto sv. Angela cítila, že tieto ženy musia mať niekoho, kto by ich chránil.“

Angela mala v  úcte mučenice a už od detstva ju z čítania jej otca zaujala práve Uršuľa, pretože bola panna, kráľovská dcéra a aj mučenica. „Svojim dcéram chcela odovzdať ideál panenstva, ideál lásky ku Kristovi až po mučeníctvo. Jej dcéry mali spoznávať svoju hodnotu, veď sú skutočne aj dcérami Kráľa.“

Možno nepochopiteľné pre dnešnú dobu je, že Angela nezaložila Spoločnosť svätej Uršule s cieľom konkrétneho apoštolátu. Často sa spomína, že vyučovala, zakladala školy a sirotince. Nie je to pravda. Jediné, čo chcela, bolo umožniť svojim dcéram, aby žili ako pravé a panenské Ježišove nevesty,“ vysvetľuje sestra Katarína.

Pravidelné stretnutie uršulínok pri Božom slove je jedna z chvíľ, keď môžu by spolu zjednotené.

ROZŠÍRENIE DO CELÉHO SVETA

Postupne došlo k zmenám týkajúcim sa spôsobu života, ale nie charizmy. Angeline dcéry odpovedali na potreby doby a v tzv. nedeľných školách učili náboženstvo.

V čase Tridentského koncilu biskupi uvážili, že nie je dobré, aby zasvätené ženy žili vo svete, a rozhodli, že musia žiť v kláštore. Dostali dovolenie pokračovať vo výchove dievčat napriek tomu, že boli v klauzúre. A práve z klauzúrnej vetvy sa uršulínky rozšírili do celého sveta.

„Vo Francúzsku vzniklo veľmi rýchlo asi 350 kláštorov. Vznikali tak, že jeden kláštor poslal dvetri sestry a tie založili ďalší kláštor. Bolo veľa povolaní a Angelina charizma sa šírila do celého sveta,“ vysvetľuje sestra Katarína.

Ťažká situácia nastala počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789, mnohé sestry položili svoj život za vieru a sú blahoslavené sestry mučenice.

Koncom devätnásteho storočia jeden prekvitajúci francúzsky kláštor prišiel na pomoc dvom kláštorom v Taliansku, v ktorých bola veľmi zlá situácia. To bol počiatok zrodu Rímskej únie Rádu sv. Uršule, založenej 28. novembra 1900. Jej členkami sú aj uršulínky na Slovensku.

DAR OD SVÄTÉHO OTCA

Tristo rokov prítomnosti v Trnave pre sestry uršulínky znamená veľa, preto začali jubilejný rok sláviť už od sviatku sv. Angely Merici 27. januára. „Mali sme vtedy spoločné stretnutie sestier celej provincie, pri ktorom si jedna sestra po 45 rokoch obnovila sľuby.“

Od pápeža Františka dostali uršulínky aj mimoriadny dar. „Nášmu Kostolu sv. Anny a obom kaplnkám v Základnej škole s materskou školou Angely Merici a v Gymnáziu Angely Merici bola udelená milosť získať úplné odpustky. Tento obrovský dar sme dostali na vigíliu Zoslania Ducha Svätého.“

Jubilejný rok potrvá až do vigílie Turíc 2025. „Aby mali veriaci možnosť získať odpustky aj mimo svätej omše, rozhodli sme sa otvoriť náš kostol aj na adoráciu a modlitbu večerných chvál.“

PATRIČNÁ OSLAVA MUSÍ BYŤ

Na prípravu hlavnej oslavy 19. októbra spomína sestra Katarína s úsmevom. Aj keď jej nebolo vždy do smiechu, dnes sa teší, že všetko sa s Božou pomocou podarilo nad očakávania.

„Nemala som jasnú predstavu o celých oslavách. Vedela som len, že určite musíme poďakovať Pánu Bohu za všetky dobrodenia slávnostnou svätou omšou a programom. Pozvali by sme všetkých, ktorí sú s nami spojení v apoštoláte – našich terajších i bývalých žiakov, učiteľov, kňazov a dobrodincov. Za nich všetkých sa každý mesiac slávili sväté omše.“

Sestra Katarína nám ukázala priestory, v ktorých deti vzdelávajú i vychovávajú v duchu viery.

Celé oslavy túžila sestra Katarína zorganizovať dôstojne, z úcty a vďaky ku všetkým sestrám, spolupracovníkom a dobrodincom, ktorí sa počas tristoročnej histórie podieľali na apoštolskom diele komunity.

„Prvé, čo odznelo, bolo, že treba vymyslieť logo, lebo ho má každé jubileum. Na to sa podujala sestra Damiána. Je na ňom mestská veža ako symbol Trnavy, lastovičky ako symbol budovania kláštora a škôl – aj sestry postupne priliepali jednu budovu k druhej, červené plátno symbolizuje obety sestier až na smrť, lebo mnohé umierali od hladu, biedy a námahy veľmi mladé. A napokon je na logu koruna – znak uršulínok a nápis Soli Deo Gloria, všetko Bohu na slávu.“

PROGRAM SA RODIL ŤAŽKO

„Potešila som sa, keď nám Michal Lipovský, kolega našej sestry z Centra pomoci pre rodinu v Trnave, prisľúbil, že nám s programom pomôže. Povedal, že na začiatku musíme vystúpiť, aby sme sa predstavili, a na záver programu by malo prísť niečo veľkolepé.“

Pod pojmom veľkolepé si človek môže predstaviť hocičo a pri rehoľných sestrách je tá predstava ešte ťažšia. „Keď som si uvedomila, že máme päť dôchodkýň a nie všetky sme na také niečo stvorené... Sme skôr introvertné a teraz máme pripraviť veľkolepú bodku programu,“ smeje sa.

Ešte tak dva týždne pred oslavami to vyzeralo, že z programu nič nebude. Ale myšlienka na všetkých, ktorí prídu sláviť, bola pre sestru Katarínu hybná sila, a tak sestry napokon svoju časť programu nacvičili a vystúpili pred stovkami hostí. A  na konci nechýbala ani „veľkolepá bodka“ – tanečná scénka sestier, ktorú si pripravili v spolupráci s tanečnou školou Alegria.

O program sa postarali aj deti z materskej školy, zo základnej školy vystúpil súbor Drienka a s hudobnými číslami aj študenti gymnázia.

POSLANIE

Sestry uršulínky v Trnave sú obklopené deťmi v materskej a základnej škole alebo mladými z gymnázia. Preto sa môže zdať, že ich primárnym poslaním je vzdelávanie, vyučovanie v školách. Hoci po stáročia sa sestry venujú výchove a vzdelávaniu, ich apoštolát je len ovocím ich charizmy.

„Pre Angelu bolo dôležité, aby jej dcéry žili ako pravé panenské nevesty Božieho Syna a z lásky ku Kristovi aby vyplývala ich láska, materinská láska, láska k človeku, ku ktorému budú poslané,“ vysvetľuje sestra Katarína.

Toho vyjadrením je aj rôznorodý apoštolát trnavských uršulínok. Učia na školách, ale pôsobia aj mimo nich. Jedna zo sestier pracuje ako asistentka učiteľa pri deťoch, ďalšia je zdravotná sestra, jedna pracuje v centre pomoci pre rodinu, ďalšia v internáte, jedna v jedálni pre deti z materskej školy. Uršulínky učia rôzne predmety.

Sestra Katarína, ktorá je koordinátorkou centra domácej starostlivosti pre najstaršie sestry, tiež strávila učením detí niekoľko rokov a bol to pre ňu požehnaný čas.

Prváci so sestrou Šimonou v kaplnke, kde trávia veľa času nielen pri svätých omšiach. Učia sa najmä hravou formou.

„Prežila som so žiakmi veľa krásneho. Potešilo ma i teraz, keď bolo jubileum, že prišli bývalé žiačky dokonca z Rimavskej Soboty aj z Nemecka. Ako som bola z nášho stretnutia šťastná ja, tak aj ony. Pre mňa boli vždy ako moje deti, pretože tým, že nemáme vlastné, nosíme ich v mysli i v srdci.“ Podobne to vnímajú aj žiaci či žiačky. Niektoré sa vydali na rovnakú cestu a vstúpili do rehole, žiaci zasa do seminárov či mužských reholí.

Pekný vzťah sestier k  deťom bolo cítiť aj počas našej návštevy, keď sme našli prváčikov so sestrou Šimonou v kaplnke.

ADVENT U URŠULÍNOK

Sestry žijú svoj zasvätený život v komunite, čo je vyjadrením túžby svätej Angely po jednote a vzájomnej láske. V tomto duchu trávia aj Advent, ktorý je pre väčšinu z nás tajomným časom očakávania. „Pre mňa je to očakávanie spojené s tmou. S tmou, v ktorej zažiari svetlo, prichádzajúci Kristus. Milujem toto obdobie, lebo je spojené s mojím obrátením,“ rozpráva sestra Katarína, pochádzajúca z rodiny, v ktorej sa viera nepraktizovala.

Ani u uršulínok nesmie chýbať adventný veniec, ktorý práve pripravujú. „V tomto období sa snažíme žiť viac v uzobranosti. Čas prípravy na Vianoce je časom ticha, stíšenia sa, a nielen pre nás.“

Súčasťou Adventného obdobia sú aj rôzne cvičenia – majú zlepšiť osobný život, ale aj komunitný. „Môže to byť niečo jednoduché, napríklad zriecť sa niečoho, čo druhého vyrušuje. Alebo sa občas môže stať, že povieme pri stole negatívne veci, tak si na to budeme dávať väčší pozor,“ vysvetľuje princíp cvičení sestra Katarína.

A tento jednoduchý princíp si do obdobia Adventu môžeme vniesť aj my ostatní.