Vôňa ostáva prekvapením až do konca

Každá kniha má dva príbehy. Jeden unáša čitateľov do ďalekej ríše myšlienok a snov, druhý sa začína uprostred rušnej dielne plnej sústredených majstrov. Tam sa vytvárajú portály do všetkých fantastických svetov.

V Českom Těšíne vo veľkej rušnej miestnosti s vysokými stropmi takto na svoju chvíľu čaká naraz niekoľko stoviek titulov. Veľké stroje, pohyblivé pásy a nekonečné regály papiera nám prezrádzajú, čo všetko je potrebné nato, aby sme mohli v obchode zodvihnúť jednu jedinú knižku.

Na každom kuse sa podieľa približne šesťdesiat ľudí. Postarajú sa o všetko, cez dovoz papiera, tlač, šitie, lepenie až po vešanie a expedíciu. A to nerátame grafikov, obchodníkov a technikov, ktorí fyzický výsledok ani nechytia do rúk.

INÝMI OČAMI

„Moja rodina už so mnou do kníhkupectiev nechce chodiť,“ priznáva sa Jiří Matuszek, ktorý v tlačiarni Finidr pracuje už dvadsaťosem rokov. „Mňa, ako polygrafa a knihára, nezaujímajú názvy kníh ani autori, ale väzby a tiráže. Pozerám sa, kto knihu vydal, kto ju vytlačil, či sa im podarila drážka a či to nemajú rozpasované.“

A tak sa stretávame s celkom novým druhom knižného nadšenca. „To je, akoby ste sa na parkovisku opýtali na autá niekoho, kto robí v automobilke. Pozeráme sa na to úplne inými očami.“ Keď teda Jiří chytí knihu do rúk, pátra v nej práve po tom druhom príbehu. Pri našej návšteve sme sa o to pokúsili aj my.

Usadili nás do miestnosti, kde na výstavných poličkách čnejú podarené kúsky ako vzácne trofeje. Jedno majú spoločné – na nijakú knihu nepadol prach. Nestihol. Rýchlo sa dozvedáme prečo. Už po pár minútach rozhovoru k nim totiž mieri Jiří Matuszek a skladá ich dole, aby nám priamo na svojom diele ukázal, o čom tak oduševnene rozpráva.

Nadšenie je nákazlivé, a tak ich aj my o chvíľu berieme do rúk, natáčame ich k svetlu, listujeme a skúmame maličké detaily, ktoré tvoria celok.

Jiří Matuszek varuje pred vedľajšími účinkami tejto záľuby. „Keď prídem do kníhkupectva, rodina má už dávno vybrané a ja im iba poviem, že ich dobehnem.“

                 
Snímka: Sebastián Mira