Za Máriou na Staré Hory i cez prekážky

Je tretia augustová nedeľa, dva dni po sviatku Nanebovzatia Panny Márie. V tomto termíne sa na Starých Horách koná tradičná farská púť.
Lívia Dvorská 19.08.2024
Za Máriou na Staré Hory i cez prekážky

Na púť prichádzali všetky generácie. Snímky: autorka

Parkoviská v okolí baziliky minor pod patrocíniom Návštevy Panny Márie sa pomaly zapĺňajú autami a pútnikmi. Ľudí je zrána menej, neskôr ich pribúdajú desiatky, stovky, najmä zo severného Slovenska. Zastúpenie má Liptov, Orava, ale aj Brezno, Levice, Bratislava, Sabinov či Michalovce.

Pannu Máriu Starohorskú sem prišli pozdraviť, poďakovať sa a prosiť. Hlavne o zdravie, pokoj v rodinách, mier vo svete.

Neďaleko fary medzi prvými stretávame miestneho farského administrátora, kňaza Dušana Hricka. Chystá slávnostnú svätú omšu, ktorá je vyvrcholením dvojdňového programu. Po sobotnom i nočnom daždi má dilemu, či bude bohoslužba v bazilike alebo na Studničke. S ustupujúcimi mrakmi a pribúdajúcim časom je rozhodnuté. Bude na Studničke.

PROSIŤ JE VŽDY O ČO

Odhaduje, že v sobotu sa na púti zúčastnilo okolo tristo veriacich. Najčastejšou prosbou ľudí na tomto milostivom mieste je vraj v posledných rokoch počatie dieťaťa, vnútorné uzdravenie, pokoj v rodinách, zlepšenie vzťahov…

V  bazilike sa už modlí niekoľko návštevníkov, ľudia využívajú možnosť spovede i na otvorenom priestranstve. Na lavičkách posedáva skupinka piatich Liptáčok, ktoré prišli v sobotu. Medzi nimi Jana Hriňová z Liptovských Kľačian. „Chodím sem veľmi rada, pozdraviť našu Matičku, poprosiť ju a poďakovať jej. Som tu asi piatykrát, teraz aj vďaka kamarátke Števke,“ hovorí.

Ženy spali v kostole, ale bolo to skôr modlitebné bdenie. Keďže bolo teplo, stačila im deka. „Zaspievali sme si, pomodlili sa krížovú cestu, boli sme aj na sviečkovom sprievode,“ vymenúvajú. Vierka z Liptovského Mikuláša sa prišla potešiť i vyžalovať.

„Prosiť je o čo, máme krásnu rodinku, ale je potrebná pomoc Pána Ježiša a Panny Márie,“ konštatuje a dodáva, že je potrebné chodiť na púte. Tento rok absolvovala návštevu rôznych mariánskych miest. Bola na Butkove, v Levoči a Staré Hory nikdy nesmie vynechať. Podľa nej sem v minulosti chodilo viac ľudí.

„Taký silný to bol spev, že nám znel v ušiach ešte aj po príchode domov. Ľudí bolo toľko, že stáli na každom schodíku,“ spomína. Anička z Dúbravy je najstaršou zo ženskej „výpravy“, má vyše osemdesiat rokov. Pricestovala s podobnými úmyslami ako kamarátky.

ZA MÁRIOU I CEZ PREKÁŽKY

Ďalších pútnikov nachádzame na Studničke. Mária z Myjavy prišla tiež deň vopred, aby sa sem dostala, musela štyrikrát prestupovať. Spala v miestnom penzióne. „Mám už svoj vek, bála som sa, ako to zvládnem, ale našťastie sa to podarilo. Keď som videla ľudí s paličkou a s taškami, ako sem idú, povedala som si, že moje starosti sú nič,“ usmieva sa rodáčka z Banskej Štiavnice.


Ludrovskí pútnici.

Ženy z Tekova, keďže sú tu medzi prvými, obsadzujú prvú lavičku. K oltáru a veľkej bielej soche Panny Márie z roku 1942 chcú byť čo najbližšie. Hovoria, že sú čitateľky Katolíckych novín i členky Spolku svätého Vojtecha. Vychutnávajú si nedeľný pokoj a osobitú atmosféru, plnú pokoja. Dominik Bizik z filiálky Turecká pomáha pri organizácii púte i kňazovi s potrebnými vecami. Lucia v stredných rokoch pricestovala s mamou, sestrou Ľubicou a dvoma deťmi Oliverom a Eliškou. Púť si spojili s výletom.

Typickí pútnici, akých dnes už nie je veľa, sú veriaci z Krupiny – ich asi desaťčlenná skupinka išla za Pannou Máriou pešo. Putovali päť dní, stodvadsať kilometrov. Vedúci Tomáš Čiak hovorí, že medzi Krupinčanmi ide o štrnásťročnú tradíciu, avšak on takto, po vlastných, putuje druhý raz. „Je to úžasná príležitosť, človek spozná lepšie sám seba i ľudí v spo - ločenstve, keď fungujú v bojových podmienkach.“

Ostatní veriaci sa modlia ruženec či meditujú, obzerajú si ďakovné tabuľky, naberajú vodu, potichu sa zhovárajú, občerstvujú, spočívajú v Božej prítomnosti. Pri vode stoja v rade viacerí muži a naberajú ju do fliaš. Vendelín v stredných rokoch je z Oravy. Staré Hory navštevuje trikrát ročne, na výročnej púti je prvý raz.

KTO CHCEL PRÍSŤ, PRIŠIEL

Na vystúpenie sa pripravujú členo - via skupiny Klasfolk z východného Slovenska. Štyria sláčikári a spevák Peter Cyprich prišli obohatiť nedeľnú liturgiu, v pútavom prevedení interpretovať piesne z Jednotného katolíckeho spevníka. Po svätej omši, ktorá je vyvrcholením programu, majú ešte samostatné vystúpenie.


Na výročnej púti na Starých Horách sa zúčastnilo okolo osemsto veriacich.

Hlavným celebrantom a kazate - ľom nedeľnej bohoslužby je bansko - bystrický biskup Marián Chovanec. V homílii povzbudil veriacich a vyzdvihol úlohu Panny Márie v živote Cirkvi. Zdôraznil, že „hoci má Cirkev, kňazi, biskupi i veriaci svoje chyby, mali by sme byť ľuďmi nádeje a no - siteľmi Božieho odpustenia“. Urobiť svet lepším a krajším miestom pre život.

Poukázal na príklad Panny Má - rie, ktorá, hoci vedela o chybách aj samotných apoštolov, nezakladala novú cirkev, ale bola trpezlivá a vyprosovala požehnanie pre svet.

Požehnaním pútnikov sa končí aj oficiálny program. Niektorí pútnici sa poberajú k autám, iní sa ešte idú pomodliť do krásneho starobylého kostola zo 14. storočia – štatút bazi - liky získal v roku 1990. Pútnici obdivujú aj nádhernú sochu Panny Márie nad hlavným oltárom.

Dušan Hricko, organizátor púte, je spokojný. Odhaduje, že prišlo okolo osemsto veriacich, niektorých mož - no odradilo neisté počasie, „ale kto chcel prísť, prišiel“.

PRIVILÉGIUM MIESTA

„Koncom sedemnásteho storočia tadiaľto prechádzali nemecké voj - ská, ktoré brali a rabovali, čo sa dalo. Ničili všetko mariánske, preto tunajší obyvatelia v strachu zakopali sochu na terajšej Studničke. Po trinástich rokoch, v roku 1711, keď vyčíňanie po - minulo, ju vykopali a na tom mieste začal vyvierať prameň,“ vysvetľuje organizátor.


Banskobystrický biskup Marián Chovanec v homílii zdôraznil význam Panny Márie v Cirkvi.

Dušan Hricko patrí k bosým karmelitánom a so spolubratmi kaplánom Petrom Beňom a Stanislavom Jaloviarom sa stará o  duchovnú správu tunajšej farnosti. Prezrádza, že voda uzdravila tunajšieho správcu farnosti Mateja Hrivňáka, čo sa považuje za prvý zázrak na tomto mieste. Odvtedy sem chodia ľudia utiekať sa k Panne Márii s prosbami i ďakovať.

Pápež Pius VI. v roku 1780 udelil Starým Horám  zvláštne privilé - gium.  „Návšteva starohorského chrámu, spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou, bola odmenená úplnými odpustkami,“ dopĺňa históriu Dušan Hricko.

PÚTE S DLHODOBOU HISTÓRIOU

„Na Slovensku po páde komunizmu pribudlo niekoľko pútnických miest. Staré Hory však boli známe už dávno predtým, už za socializmu. Každá časť Slovenska mala svoje miesto, pre ve - riacich zo stredu a severu Slovenska to boli Staré Hory,“ vysvetľuje farský administrátor.

Z pôvodne malej baníckej osady je dnes oáza modlitieb, pokoja a po - vzbudenia. Ročne ju navštívi tridsať – až päťdesiattisíc ľudí. Ľudia sa tu zastavia aj počas bežného, pracovného dňa, keď majú cestu okolo alebo si urobia výlet a návštevu kostola spoja s turistikou v okolí.

Okrem tradičných prvých sobôt, ktoré zaviedol nebohý biskup Rudolf Baláž, je ešte silným dňom májová púť na Zoslanie Ducha Svätého.

Celú fotogalériu k tomuto článku si môžete pozrieť TU.