Za svojho kňaza išli aj do väzenia

Začiatkom 50. rokov minulého storočia bol pre vtedajší mocenský aparát akýkoľvek odpor či nesúhlas s nastolenou ideológiou nemysliteľný. Asi tristo žien zo Zborova a filiálok napriek tomu prejavilo odvahu a postavilo sa na obranu kaplána, ktorému zaistením zabránili vykonávať pastoráciu. Štyri z nich museli za svoj nebojácny postoj znášať príkoria komunistických väzníc. Ich príbehy majú nadčasovú morálnu hodnotu i dôležitý presah do súčasnosti.

Spomedzi tristo žien, ktoré sa v 50. rokoch postavili za svojho kňaza, museli štyri z nich znášať príkoria komunistických väzníc.

MÁRIA SO ZAVIAZANÝMI OČAMI

Marián Štefurik, syn jednej z väznených žien a člen Konfederácie politických väzňov, konštatuje, že vtedajší režim si vybral najiniciatívnejšie z nich, aby sa stali obetnými baránkami. „Patrili medzi ne okrem mojej matky Márie aj Anna Kozáková, Veronika Semanová a Margita Greškovičová.“

Dozorcovia boli prísni, ale našli sa podľa neho aj ľudskejší. „Tí mame napríklad počas Vianoc dovolili spievať vianočné koledy. V jej mysli však často rezonoval ťaživý moment, keď jej počas návštevy manžela a detí dozorcovia zaviazali oči, čo bolo pre ňu ako matku veľmi bolestivé, až srdcervúce.“

Viera v Boha jej však pomáhala prekonať aj takéto vypäté chvíle. „Svoje utrpenie vnímala ako možnosť duchovného rastu.“

ČO RODIČIA ODOVZDALI DEŤOM

Marián tiež pripomína, že aj jeho otec dostal pol roka nútených prác len za to, že počas jednej dedinskej zábavy povedal „nechceme politiku, ale muziku“. Obaja rodičia však napriek všetkým prekážkam vychovali vo viere osem detí. „Otec bol mame vždy oporou.“

Mariánov brat Pavol Štefurik je kňaz v Osikove. Spomína: „Mama mi počas detstva rozprávala, že v čase, keď bola väznená, bol otec doma sám s tromi malými deťmi. Hovorila mi tiež, že po prepustení z väzenia ako poďakovanie zasvätila svoje najbližšie dieťa Bohu, aby sa stalo kňazom, ak to bude chlapec.“

Zľava páter Hilár Jozef Štefurik, OP, a jeho brat Pavol s mamou Máriou pri oslave jej životného jubilea.

Narodil sa Jozef, budúci páter Hilár. „Ale vtedy som to ešte nechápal, nový zmysel tomu dalo až to, keď sa Jozef na Vianoce v roku 1989 predstavil ako tajný kňaz.“ Dnes už nebohý Jozef často tieto udalosti zo života matky spomínal a dával ich do súvisu so svojím kňazstvom. „Takže aj dnešná generácia to ešte má v pamäti.“

Zo života rodičov čerpajú bratia Pavol a Marián spolu s ďalšími súrodencami mnoho. „Najviac ma oslovuje ich osobný príklad,“ hovorí za všetkých Pavol. „Otec bol pracovitý, veselý, vynaliezavý. Mamka inšpiruje príkladom obetavej lásky a aj nám stále kládla na srdce, aby sme žili v láske, pokoji a odpustili si navzájom.“

V závere života žila v ústraní, nebadane. „Jej tichá práca, pokoj a život modlitby ma budú sprevádzať až do konca.“

VERONIKINA VÄZENSKÁ VÝŠIVKA

O svojej matke Veronike Semanovej sa rozhovorila jej dcéra Helena Kovčová. „Mamička spomínala psychické týranie. Posielali ich na najťažšie práce a dávali ich do cely s odsúdenými za vraždu.“

Aj Helena potvrdzuje, že viera v Boha pomáhala jej mame prejsť útrapami neľútostného režimu. „Pred tým, ako ju vzali do žalára, zoznámila sa s mojím budúcim otcom. A práve on ju často navštevoval už ako jej snúbenec, čo jej tiež veľmi pomáhalo preklenúť náročné obdobie života.“

Marián, syn Márie Štefurikovej, a Helena Kovčová, dcéra Veroniky Semanovej, nezabúdajú na utrpenie svojich rodičov.

S Veronikou Semanovou sa spája vytvorenie známej väzenskej výšivky. Ako sa jej to vôbec podarilo? „Do väzenia si mohla vziať klasické ľanové vreckovky, popretkávané farebnými niťami. Jednu si nechala na vyšívanie a z druhej vyťahovala farebné vlákna. S Božou prozreteľnosťou našla v drevenej podlahe klinec, ktorým dokázala urobiť krížikovú výšivku. Chrbtom k okienku, cez ktoré ju sledoval dozorca.“

Jej snúbenec počas návštevy vzal výšivku ako moták a takto sa dostala von z väznice. Nachádzali sa na nej citáty z Biblie ako: Keď je Boh s nami, kto je proti nám? „Mama dokázala čerpať silu za múrmi väznice práve z  biblických myšlienok a  z  úcty k Panne Márii. Po celý život nám prízvukovala, že máme žiť tak, aby sa za nás nemusela hanbiť a aby najmä Pán Boh videl, že žijeme dobre.“

Matkino väznenie sa v živote dcéry odrazilo, keď pre posudok, ktorý obsahoval skutočnosť, že je dcéra disidentky, nemohla študovať na strednej škole, ktorú si vybrala. „Inak mi ale nikto z ľudí nedával najavo, že mám v rodine politického väzňa.“

DNEŠNÉ DIANIE VO FARNOSTI

Zborov nezabúda na svoju minulosť, no farnosť je inšpiratívna aj v súčasnosti. Veriaci sa pravidelne zúčastňujú na biblických štvrtkoch či na modlitbách matiek a otcov a deti na letných táboroch. Vo farnosti má svoje miesto aj komunita rehoľných sestier, ktoré sa starajú aj o prípravu svätej omše v jednom z dvoch tamojších domovov sociálnych služieb a sväté prijímanie rozdávajú v nedeľu v oboch zariadeniach.

Sestra Serafia Katarína Rusinková, CJ, sa v komunitnom centre venuje práci s Rómami. „Dôraz kladieme na vzdelanie, ako u detí, tak aj u dospelých.“ Ženy pripravujú na dokončenie maturity a tie, ktorým sa to podarilo, sa zaradili do pracovného pomeru.

„Počas bežného dňa prichádzajú ženy do centra, aby si niečo ušili, prípadne sa učia, alebo sa prídu len vyžalovať. Čo sa týka detí, tohtoročným hitom v rámci voľnočasových aktivít je maľovanie na tričko,“ približuje Serafia, ktorá svoje poslanie vidí aj v tom, že sa Rómov snaží viesť k modlitbe.

Mladí sa už od roku 2010 združujú v divadelnej skupine. Na začiatku ju viedla kultúrna referentka Denisa Jedináková, ktorá s nimi pre Pôstne obdobie nacvičila hranú krížovú cestu. Po premiére začala mladých viesť Valéria Bodíková a Rastislav Juraši a v roku 2012 dokonca účinkovali na XX. ročníku festivalu kresťanských divadiel Gorazdov Močenok.

Počas štrnástich rokov spracovali viacero zaujímavých námetov. „Napríklad muzikál o sv. Františkovi a sv. Kláre aj hru o patrónke našej farnosti sv. Margite Antiochijskej.“ Valéria dodáva, že nácviky mávajú väčšinou počas víkendu, pretože členmi sú študenti, ale aj zamestnaní. Pre oboch vedúcich je práca v rámci divadla duchovne napĺňajúca.

CHRÁŇME SI NAŠE HODNOTY

V zborovskej farnosti sme načerpali veľa pozitívnych podnetov a spoznali potomkov výnimočných osobností, ktoré ľuďom 21. storočia ukazujú, že náboženská sloboda nie je samozrejmosť a treba si ju ustavične chrániť.

Aj v súčasnosti prichádzajú situácie, keď je na nás veriacich, aby sme hájili kresťanské hodnoty či ľudí nespravodlivo prenasledovaných. Prajeme tejto inšpiratívnej farnosti, aby sa v nej duchovný i komunitný život naďalej rozvíjal.